TURČ. TEPLICE. Speváčka pochádzajúca z Ružomberku to do Turca nikdy nemala ďaleko. „Keď som bola dieťa, chodievali sme do Turčianskej záhradky. Nedávno sme boli pri Mošovciach, v Gaderskej doline, na takých platniach. Ubytovaní sme boli v takých starých búdkach," rozpráva o známom kempingu v Gaderi. Ako učiteľka si v týchto dňoch užíva prázdniny a nevylúčila, že príde opäť do Turca. Určite však plánuje počas týchto dní prísť aj na Liptov.
Charizmatická dáma zaspievala počas Kováčskych dní v kúpeľnej dvorane nielen slovenské balady, no problém jej nerobili ani tie francúzske. Vďaka štúdiám na francúzskej škole v Tours ešte stále plynulo ovláda francúzštinu. Pesničkárka účinkuje aj na rôznych koncertoch, v rozhlase i televízii.
Hudbu ju oslovila počas štúdií
Zuzana Homolová je však známejšia ako folková speváčka. Okrem učenia sa venuje už vyše štyridsať rokov zhudobňovaniu básní. „Po dlhšej dobe sa mi podarila opäť ďalšia pieseň. Tie balady sú väčšinou dlhé, opakujú sa neznesiteľne dlho a ja ich potom tak rôzne kazím," opísala svoju stratégiu. Zaspomínala si aj na svoje začiatky, hoci to bolo podľa nej už dosť dávno. „V roku 1968 som sa ocitla vo Francúzsku na rok na štúdiách, tam som sa stretla s folkovou vlnou, ktorá prišla potom aj k nám. V našom socialistickom sektore sa vyťahovali niektorí tí pesničkári Joan Baezová, Bob Dylan, ktorí boli protivojnoví, angažovaní. Siahali do starých repertoárov, vyťahovali staré anglické alebo anglosaské balady a to bolo pre mňa také zvláštne," zahĺbila sa do spomienok.
Nielen vo Francúzsku majú balady
„Keďže som vnímala frankofónny kultúrny svet a zároveň som študovala slovenský jazyk na filozofickej fakulte, už som vedela, že aj slovenská ľudová spisba obsahuje zaujímavé starobylé príbehy, ktoré putovaním rozširovali vtedajší starí pesničkári. Preto je aj zaujímavé, že tie príbehy sa zachovali a spolu s nimi aj frankofónny folklór, o ktorom sa možno nevie ani ako vyzeral. Príbehy prešli celou Európou, v Poľsku dostali iný šat, na Slovensku iný, v ostatných krajinách taktiež," vysvetľuje zapálene speváčka. Má aj zaujímavý zážitok, ktorý si dodnes pamätá. „Pred tridsiatimi rokmi sa balady ani nepublikovali, no v tom čase, keď som ich do repertoáru začala radiť ja, robila so mnou trojdielny seriál košická televízia, vyškrtali mi texty a slová ako čert....," zasmiala sa. Francúzske texty sú vraj ešte pikantnejšie a hroznejšie. Niektoré z nich zaspievala aj počas koncertu v Turč. Tepliciach.
Útla žena ako Joan Baezová
Liptáčku na folkovej hudbe zaujalo aj to, že v slovenských archívoch našla množstvo motívov na zhudobnenie. „Videla som, že Joan Baezová spieva uslzené, banálne príbehy a v New Porte na jej koncerte sedí 30 000 ľudí, počúva útlu ženu a fňuká s ňou," spomína na hlavnú inšpiráciu. „Takže keď som prišla domov, prvá vec, ktorú som urobila, bolo, že som zašla do archívov knižníc a začala som študovať staré knihy a texty z nich po výbere poupravovala na koncertné účely. Ale to je už dávno, takých štyridsať rokov," priznala sa speváčka. V jej súčasných veciach už počuť jazzový či folklórny nádych aj vďaka spolupracovníkom. Jedným z nich je napríklad huslista Samo Smetana.
Zo súčasnej hudby ju najviac zaujímajú kapely Duch v dome či Dlhé diely. „Najmä Dlhé diely sa mi páčia. Produkujú alternatívnu, menej prvoplánovú hudbu," povedala speváčka.
Zuzana Homolová v typickom zábere. FOTO: INTERNET