MARTIN. Dane za nevýherné hracie prístroje patria medzi miestne dane, ktorých výšku určuje mesto alebo obec. Martin má vo svojej pôsobnosti 12 prevádzkovateľov nevýherných automatov, ktorí majú dokopy 59 nevýherných hracích prístrojov. Ročný poplatok na jeden stôl či šípkový automat je v Martine 166 € (5 000 Sk), čo je oproti okolitým obciam ba aj niektorým mestám neporovnateľne viacej.
V Košťanoch nad Turcom, v Belej - Duliciach, Žabokrekoch i v Mošovciach sa platí 33,20 € (1 000 Sk). Takúto istú sumu platia aj Ružomberčania, kde funguje aj známy Biliardový klub Ružomberok. Sú však aj mestá, ktoré majú podobné ceny ako v Martine. Napríklad v Liptovskom Mikuláši platia 165,97 € (5 000 Sk), vo Vrútkach 132,77 € (4 000 Sk), v Žiline 100 € (3 000 Sk), Turč. Tepliciach 82,98 € (2 500 Sk). Extrémne vysoký poplatok, azda najvyšší v Turci, si poslanci stanovili v Dubovom, kde by prevádzkovatelia mali za jeden nevýherný automat platiť až 215 € (6 477 Sk). Ako sme sa však dozvedeli od starostu obce, nikto v dedine nevýherný automat neprevádzkuje.
Ľubomír Lošák je generálnym riaditeľom Slovenského biliardového zväzu a zároveň vlastní niekoľko herní po Slovensku. Jednu má aj v Martine. „Ako dlhoročný športový funkcionár vediem s naším mestom už päťročný márny boj. Nie je to tak dávno, čo bolo naše mesto a celý región úplnou slovenskou špičkou v športoch, ktoré k nám prišli spolu s revolúciou. Mám na mysli biliard a športové šípky," sťažuje si ešte stále aktívny hráč biliardu za Fair Play Martin. Za nefér považuje to, že mesto Martin zaradilo biliard a šípky medzi nevýherné hracie prístroje, za ktoré mesto stanovilo vysokú daň. „To, že biliard je olympijský šport a športové šípky sú taký istý šport ako všetky ostatné, sa ignoruje," pokračuje nahnevane. Ľ. Lošák sa snažil vysoké daňové poplatky riešiť aj s predsedom Olympijského výboru Vladimírom Chmelárom na celoslovenskej úrovni, zatiaľ však nie sú známe výsledky tejto snahy.
Radnica vysvetľuje stanovenie takejto vysokej sumy len čisto z ekonomického hľadiska. „Nevýherné automaty sú umiestnené prevažne v pohostinstvách či zábavných centrách a sú za poplatok prístupné návštevníkom takýchto zariadení. Majitelia týchto zariadení či prevádzok s nevýhernými hracími automatmi ich používanie spoplatňujú a sú súčasťou ich podnikateľských aktivít. Preto argumentácia, ktorá sa opiera o prevádzkovanie biliardových stolov ako určitú formu športu, vyznieva skôr ako snaha ušetriť," vysvetlil stanovisko mesta hovorca mesta Martin Jozef Petráš.
Poznáme aj názor päťdesiatich ľudí, ktorí hlasovali na našej webovej stránke o tom, či je spravodlivé, že prevádzkovatelia pubov platia za biliardové stoly vysoké dane. Až 49 percent z nich zakliklo odpoveď, že to nevie posúdiť. Za spoplatňovanie biliardu bolo 32 percent a proti plateniu bolo 22 percent.
V Martine je vraj ešte stále veľa aktívnych hráčov. Tvrdí to Marek Potaš, ktorý hráva za extraligové družstvo Alpia Martin. „V Martine má o biliard seriózny záujem okolo 30 hráčov. Kedysi boli celoslovensky najlepšie družstvá v Komárne a Martine. Teraz sa však už nehrá ako predtým. Zopár rokov dozadu hrávali aj na majstrovstvách Slovenska a dosahovali predné priečky," hovorí o časoch spred pár rokov Marek Potaš, ktorý je tiež majiteľom jednej z najväčších herní v Ružomberku. „Platby sa nás tu netýkajú, pretože herňu nevyužívame komerčne, hrávajú tu len biliardoví hráči z klubu. V Martine zatiaľ adekvátna herňa na súťažný biliard nie je. V budúcnosti uvažujeme o otvorení takejto herne aj v Martine, ale záleží to aj od postoja mesta. Zatiaľ sme však v tejto veci nič nepodnikli," ozrejmuje situáciu v Martine M. Potaš.
