V Turci existuje mnoho pamätníkov padlým vojakom, ulíc či budov pomenovaných po Povstaní. Názov spojený so SNP nesú aj mnohé turistické či železničné trate, prečítate si o ňom aj v knihách a na rôznych internetových portáloch. Povstanie sa prakticky zapísalo do každej oblasti vtedajšieho života.
Vyhľadávaná cyklotrasa je na Ceste SNP
Cesta SNP meria 44,3 kilometrov a prechádza cez podhorské obce Veľkej Fatry od Sučian až po Turčianske Teplice. Od Vrútok sa na túto cestu napája Turčianska magistrála a vedie cez Lipovec, Turčianske Kľačany až do kúpeľného mesta.
Cez Turiec prechádza aj Cesta Hrdinov SNP, ktorá vychádza z Duklianskeho priesmyku a smeruje až k Bradlu. Cez územie Turca prechádza od Donoval cez Veľkú Fatru, Skalku a Krahule okolo obce Sklené, Vyšehradu a cez Hadvigu do Fačkovského sedla. Odtiaľ cesta pokračuje na Čičmany.
Po trati jazdili pancierové vlaky
Po SNP je pomenovaná aj železničná trať z Diviak do Banskej Bystrice. Počas bojov manévrovali v početných tuneloch pancierové vlaky IPV II J.M. Hurban a IPV III Masaryk. Poškodené nepriateľským delostrelectvom boli odtiahnuté 26.októbra 1944 do Harmanca a v tuneli medzi železničnými stanicami Horný Harmanec a Čremošné spolu so zbraňami znehodnotené. Trať ustupujúci fašisti v roku 1945 poškodili natoľko, že zničili okolo 17 percent železničného zvršku, väčšinu viaduktov a mostov. Len rýchly postup sovietskych vojsk zabránil Nemcom vyhodiť do vzduchu tunely, aj keď pre to robili prípravy. Obetavým pracovným úsilím železničiarov a ďalších pracovníkov sa podarilo obnoviť dopravu na trati 17. marca 1946.
Ulice SNP sú takmer v každom meste a dedine
Mnohými ulicami sa aj dnes denne presúvame do školy, práce, obchodov či za inými povinnosťami a zábavou. Vrútkmi vedie hlavný ťah, ktorý nesie názov Ulica Francúzskych partizánov. V tomto dolnoturčianskom meste je však oveľa viac pomyselných spojníc s SNP. Okrem ulíc ako Partizánska, Rumunskej armády, Volgogradská, Republikánska, Ul. 1. československej armády, Mierová je tu aj Pomník Karvaša a Blahovca, o ktorom sme informovali aj v minulom čísle MY Turčianske noviny. Ulicu SNP nájdete aj v Turanoch, Mošovciach, Turčianskej Štiavničke, Podhradí a mnohých ďalších v Turci. Sučianska základná škola má povstanie v názve aj v súčasnosti.
Po Námestí SNP k bývalému Divadlu SNP
V Martine by sme na Podháji našli Ulicu Hrdinov SNP, blízko centra je aj Ulica Československej armády, pred Priorom je aj Námestie SNP. Povstanie nieslo v názve aj dnešné Slovenské komorné divadlo, najskôr krátko v roku 1951 a potom v roku 1960 ho malo v názve 43 rokov. K súčasnému a zároveň aj pôvodnému názvu sa vrátilo 1. septembra 2003.
V Čremošnom síce nemajú pomenované ulice, no udržiavajú zvyk, že na výročie SNP zvyknú zapáliť vatru. Pamätníky padlým vojakom stoja roztrúsené po celom Turci. Nám sa podarilo nájsť ten v Dubovom, Turčianskej Štiavničke, Turčianskych Tepliciach, na Hornej Štubni, Sklenom a mnoho ich je aj na takých miestach, kde by ich nikto ani nehľadal.
Niekde je SNP stále citlivou témou
Sú však aj obce, kde sa SNP príliš neoslavuje. Je to napríklad Turček, ktorý bol do roku 1945 nemeckou osadou. Po tom, ako sa Nemci odsťahovali do sudet a Nemecka, ostali po nich voľné domy, ktoré sa potom prideľovali slovenským obyvateľom. Pôvodné nemecké obyvateľstvo tu tvorí asi tretinu obyvateľstva a preto sa v tejto obci Povstanie nijako zvlášť neoslavuje. K histórii sa tu pristupuje citlivo a nejatria sa staré rany. Pamiatku padlým vojakom v povstaní si však starostovia Turčeka, Hornej Štubne aj Skleného uctievajú pri pamätníku, ktorý stojí na území Hornej Štubne. Na Sklenom je aj pamätník 187 zavraždeným obyvateľom Skleného, ktorých zastrelili partizáni Leninského oddielu guľometmi a granátmi. Išlo prevažne o slovenských občanov nemeckej národnosti zo Skleného, ktorí sa vracali z prác na budovaní obranných zariadení pre povstalcov. Tento hrozný zločin dodnes nikto nepotrestal.
Povstanie sa dostalo do kníh, nesú ho aj podujatia
O Povstaní vyšlo mnoho náučných kníh, vyšlo aj niekoľko literárnych titulov od Vladimíra Mináča (Smrť chodí po horách), Ladislava Mňačka (Smrť sa volá Engelchen), Rudolfa Jašíka (Námestie svätej Alžbety , Mŕtvi nespievajú), J. C. Hronského (Svet na Trasovisku), ktoré vydal v exile v roku 1960. V nej Povstanie ostro kritizoval.
Aj niektoré podujatia nesú v názve Povstanie, ako napríklad Biela stopa , ktorá je dobre známa aj Turčanom. Donedávna to bola Biela stopa SNP.
