MARTIN. Klub športového potápania Hippocampus Martin organizuje každý rok ekologickú akciu - pred a po letnej sezóne. Je to čistenie priestorov „materskej vody" v kameňolome Rieka - Kraľovany, ktorá stále patrí k najlepším výcvikovým lokalitám začínajúcich aj skúsených potápačov na Slovensku.
Deje sa tak na vlastné náklady klubu, za peniaze zarobené na brigádach, lebo potápačom na tejto vode záleží. Skromne pritom pomáhajú tradiční sponzori, najmä spoločnosť Brantner odvezením nazbieraných odpadkov. Doteraz stačilo na dobré vyzbieranie odpadkov zo dna a brehov jazera 20 - 30 vriec. Nie však túto jeseň.
Teplé, slnečné leto prialo návštevám prírodných kúpalísk. Rieka s bielymi stenami, teplou vodou, so svojou obľúbenosťou nemohla byť výnimkou. Množstvo ľudí v horúcich dňoch vypije kvantá nápojov. A tie sa predávajú v praktických nerozbitných plastových fľašiach. Aj v bufetoch čapujú nápoje do plastových pohárov. Jedlo si mnohí prinesú v plastikových taškách, ležia na brehu aj na vode na plastikových ležadlách. Plasty, plasty a zase plasty. Dobre nám slúžia, a keď doslúžia, civilizovaní ľudia ich dajú do separovaného zberu. Nie však v Rieke. A ak sa pridá megaparty, po ktorej organizátor nezabezpečí vyzbieranie odpadkov, upratanie použitých priestorov, možno sú spokojní organizátori, účastníci, predajcovia občerstvenia, len príroda aj jej milovníci a „vychovaní, civilizovaní" občania plačú. Priestor sa mení na skládku odpadkov, v ktorej sa potom kúpeme či potápame...
Aj keď počasie spoločnej akcii potápačov z rána príliš neprialo, skupina skalných od Spišskej Novej Vsi cez Ružomberok, Námestovo, Žilinu až po Martin sa postupne schádzala, aby od desiatej hodiny začala s čistením jazera. Pod kotlom veselo praskalo drevo a svojím teplom hrialo pravý potápačský guláš. Na plynovom variči vrela voda na tradičný bujón. Áut pribúdalo a s nimi aj rozloženého potápačského výstroja. Pred obedom sa na nás usmievalo aj slniečko. To asi, aby potápači pod vodou lepšie videli.
Na brehoch v blízkom okolí vody a pod vodou sa desiatim potápačom, dvadsiatim dospelým (nepotápajúcim) a piatim deťom podarilo zozbierať vyše šesťdesiat vriec odpadkov, ktoré zaplnili polovicu veľkého kontajnera. Doplnili ich poškodené ležadlá, člny, kompletný stan s konštrukciou, oblečenie, obuv, ruksak, kufrík, vankúš, paplón s obliečkou a množstvo iných predmetov dennej potreby. Časť brehov a dna sa však pre nedostatok vriec aj tak nepodarilo od odpadkov očistiť.
Dá sa s takýmto stavom ešte niečo urobiť? Alebo nám ostane len prizerať sa bezmocne, ako sa obľúbená lokalita začína meniť na smetisko? Je nás väčšina „neprispôsobivých"? Či by pomohlo častejšie vyprázdňovaných odpadkových nádob, vývesky, bilboardy, výchovné pôsobenie na deti a ženy, ktoré odjakživa majú bližšie k čistote a poriadku, alebo z rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva a obce priestor pre verejnosť uzavrieť? Nenadišiel čas, aby si zainteresované strany sadli za spoločný stôl a hľadali účinné riešenia pre naše spoločné zdravie?
Alebo naozaj, chceme byť takíto...
Autor: Svatopluk Bumbala
