Thomkovci sú stará rodina, jej korene siahajú do 13. storočia

Internet a vymoženosti dnešnej elektronickej pošty vrátili Stanislava Thomku z Martina do minulosti. Do rúk sa mu dostala listina, ktorú pre svojich potomkov vytvoril v roku 1933 Ján Thomka, jeho praprapradedko. Stanislav ani netušil, kam až siahajú koren

Jeden z Thomkovcov. Stanislav Thomka chce rodostrom z roku 1933 doplniť o nové mená.Jeden z Thomkovcov. Stanislav Thomka chce rodostrom z roku 1933 doplniť o nové mená. (Zdroj: AUTORKA)

e jeho rodu.

Rod Thomkovcov má v Turci bohatú históriu, siaha až do roku 1249. Po jeho stopách sa vydal dvadsaťpäťročný Stanislav Thomka, ktorému sa prostredníctvom internetu podarilo spojiť so svojou rodinou v Amerike, Nemecku, Maďarsku, ale aj na Slovensku. Predtým, ako sa sami rozbehnete hľadať svoju vzdialenú rodinu cez internet, prečítajte si príbeh Martinčana, ktorému v žilách koluje zemianska krv.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Podľa rodostromu je s kamarátom rodina

S rodostromom sa Stanislav prvýkrát zoznámil len pred niekoľkými mesiacmi. „S otcom sme sa už dávnejšie rozprávali, že existuje nejaká kronika o našom rode, ale nevedel som, kde je, ani ako sa k nej dostať. Potom som našiel stránku určenú na vyhľadávanie rodiny a prostredníctvom nej som sa dostal k jednému pánovi z Banskej Bystrice a ten mi rodostrom naskenoval. Odvtedy ho študujem," vysvetľuje Stanislav Thomka ako našiel historický prameň. Starý rukou písaný rodostrom siaha až do 13. storočia. Vytvoril ho Ján Thomka v roku 1933. Toto rozsiahle dielo mladého Martinčana oslovilo natoľko, že odštartoval hľadanie Tomkovcov po celom svete. Začal hneď u kamaráta z detstva Michala Tomčániho. „Podľa rodostromu by sme mali byť rodina," hovorí s úsmevom Stanislav. Ako poslední sú v rodostrome zakreslení jeho starý otec Ján s bratmi Ladislavom a Ivanom. Stanislav si však zobral do hlavy, že musí do mozaiky doplniť mená aj ostatných Thomkovcov a vytvoriť webovú stránku pre všetkých príslušníkov rodu.

SkryťVypnúť reklamu

Tých spoza mláky spoznáva cez facebook

„Podarilo sa mi cez facebook spojiť so všetkými Thomkovcami. Jeden Američan si dokonca našiel mňa, volá sa Albert Thomka. Aj on tiež pátra po svojich predkoch. Spojil som sa aj s Thomkovcami v Nemecku a Maďarsku, všetci mi odpísali, že vedia len toľko, že pochádzajú zo Slovenska. Poznajú len meno svojho otca, hlbšie svoj rod nepoznajú," interpretuje stav jediný Stanislav v rode. Tak ako sa snaží nájsť svoju rodinu, lúšti aj starým písmom napísaný rodostrom. V rode našiel aj niekoľkých známych Turčanov. Patrí sem maliar a spisovateľ Milan Thomka Mitrovský, geograf, historik a spolupracovník Mateja Bela Ján Thomka - Sásky, ktorý sa narodil vo Zvolene. Pozoruhodný je aj Alexej, ktorý spísal genealógiu rodu.

SkryťVypnúť reklamu

Mnoho známych Thomkovcov

Medzi členmi rodu sme však našli aj vojakov, advokátov, lekárov, dvoch lekárnikov, duchovných i úradníkov. Jeden z Jozefov Thomkovcov bol lodným kapitánom na Dunaji. Do zámoria sa ako prvý dostal Šimon (1832), ktorý ako vojak bojoval v Mexiku. V roku 1880 sa do Ameriky vysťahoval aj Gustáv. Medzi Thomkovcami bolo veľa učiteľov a ľudí, ktorí pracovali pre národ a venovali sa aj publikačnej činnosti. Ján (narodil sa v roku 1898), ktorý by teoreticky mohol byť autorom rodostromu, publikoval v časopisoch Prameň, Ev. posol spod Tatier, ale tiež aj v Živote Turca. Ľudovít pracoval istý čas ako redaktor Amerikánsko- slovenských novín, Ján z Trnova sa stal účastníkom ilegálneho protifašistického hnutia, Móric z Tomčian bol zase horlivým maďarizátorom, ktorý ostro vystupoval aj proti slovenským ľudovým školám a martinskému gymnáziu. Zo zemianskeho rodu Tomčániovcov pochádza Adam Tomčáni, fyzik a univerzitný profesor v Pešti.

SkryťVypnúť reklamu

Rozdelili sa, no majú rovnaký pôvod

Rod Tomkovcov je v Turci veľmi známy, objavil sa aj v historickom románe Hany Zelinovej Alžbetin dvor, ktorý bol neskôr aj sfilmovaný. Podľa viacerých prameňov tvorili Thomkovci a Tomčianskovci do 16. storočia jeden rod. Rozdelili sa vtedy, keď Ladislav Thomka dostal donáciu na Bystričku a Folkušovú a presťahoval sa do Folkušovej. Potomkovia rodu Thomka dodnes žijú vo Folkušovej a v Bystričke a tiež v niektorých obciach Turca. Časť zemanov z tohto rodu odišla aj do iných stolíc, najmä do Zvolenskej stolice. Meno Tomčianský si zemania písali do 16. storočia, potom sa začali podpisovať ako Tomčániovci a toto meno používajú dodnes. Obidva rody mali aj svoje pečate a erby. Spoločnými znakmi sú kôň s jazdcom so šabľou v ruke, polmesiac a hviezda na znak účasti príslušníkov rodu v bojoch s Turkami. Rodiny sa rozrastali a v 18. storočí niektorí Thomkovci začali odchádzať do druhých stolíc po celom bývalom Uhorsku, v 19. storočí aj do Ameriky.

Majetky získal spolu s manželkami

Dedina Tomčany sa prvýkrát spomína v roku 1410. Pomenovanie dostala pravdepodobne podľa Tomáša, jedného z majiteľov tohto územia. Najskôr sa však volala Jordanfeld podľa rieky Jordán - dnešný Sklabinský potok, ktorý tadiaľ preteká. Významnejším členom rodiny bol však Ladislav, ktorý žil v 15. storočí a dôležité majetky získal ženbou. Prvýkrát sa oženil s Agneškou Rakšaniovou a dostal s ňou Rakšu a tam sa aj presťahoval. Mal s ňou dvoch synov Jakuba a Matiáša. Jeho druhou ženou bola Katarína Folkušová, dcéra Petra Folkuša, ktorý bol vicišpánom a kapitánom hradu Blatnica. Jeho syn Mikuláš v boji proti Turkom v Bitke pri Moháči v roku 1526 zomrel. Peter Folkuš nemal ďalších mužských potomkov a jeho majetok prešiel na korunu. Majetky sa potom dostali ku Kataríne a Agneše a ich manželom Ladislavovi Thomkovi a Mikulášovi Benickému. Ak by ste sa prešli do Folkušovej, našli by ste tu ešte mauzoléum, ktoré vraj nechal postaviť jeden z Thomkovcov. Je tu tiež aj renesančná kúria zo 17. storočia, ale aj zvonica z roku 1782.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Turiec

Komerčné články

  1. Wolt Stars 2025: Najviac cien získali prevádzky v Bratislave
  2. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky?
  3. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým
  4. Inalfa otvára v Trnave 80 prestížnych pracovných miest
  5. V Rimavskej Sobote šijú interiéry áut do celého sveta
  6. Aké výsledky prinášajú investície do modernizácie laboratórií?
  7. Závod Carpathia v Prievidzi oslavuje jubileum
  8. Pozitívne myslenie nie je všetko. Skutočnú silu nájdete inde
  1. Musí veda odpovedať na všetky naše otázky?
  2. Neuveríte, že ste v Poľsku. V tomto meste viac cítiť Škandináviu
  3. Na Južnej triede pribudne nový mestotvorný projekt
  4. Prichádzajú investičné príležitosti s víziou aj výnosom
  5. Wolt Stars 2025: Najviac cien získali prevádzky v Bratislave
  6. EQUILIBRIO v Nivy Tower: S výhľadom a víziou
  7. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky?
  8. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým
  1. Neuveríte, že ste v Poľsku. V tomto meste viac cítiť Škandináviu 17 874
  2. V Rimavskej Sobote šijú interiéry áut do celého sveta 13 706
  3. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky? 7 609
  4. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým 3 354
  5. Inalfa otvára v Trnave 80 prestížnych pracovných miest 2 914
  6. Pili sme pivo, ktoré sa nedá ochutnať nikde inde na svete 2 716
  7. Pozitívne myslenie nie je všetko. Skutočnú silu nájdete inde 2 684
  8. Aká bytová architektúra dnes developerom predáva? 1 635
  1. Robert Štepaník: diel 124 - pod čiarou / Veľká noc a jej symbolika alebo Čo na nej „slniečkoví“ ľudia neznášajú?
  2. Štefan Šturdzík: Bicykel
  3. Vladimír Bojničan: Demokracia znesie len jeden prívlastok: liberálna. Všetky ostatné sú len maskou tyranie.
  4. Juraj Tušš: Dobro vs. zlo
  5. Rado Surovka: Zrátali to korupčníkom
  6. Peter Blaškovitš: Čo dnes hýbe spoločnosťou
  7. Miroslav Daniš: NESÚHLASÍM s návrhom Urbanistickej štúdie zóny Staré letisko Vajnory
  8. Peter Lacina: Toskánsko za humnami: Spring '25
  1. Radko Mačuha: To si vážne myslíte, že premiér bol postrelený a že nieje zaočkovaný? 31 295
  2. Michael Achberger: Revolučný trik na chudnutie: Ženy si ho pochvaľujú, trvá len 5 minút denne 21 205
  3. Natália Milanová: Ministerstvo kultúry objednalo tanečné odevy pre žiakov od stavebnej firmy 19 700
  4. Vlado Jakubkovič: Otvorený list Generálnemu prokurátorovi 16 949
  5. Viera Gáliková: Pelíšky - prečo tri pokusy o samovraždu 11 188
  6. Martin Ondráš: Slintačka a krívačka - prečo to celé nesedí 10 304
  7. Miroslav Ferkl: Magor Magor Magor 9 634
  8. Martin Fronk: Hrady pre milionárov: Ako biznis oživí ruiny, ktoré štát ignoruje 6 797
  1. Věra Tepličková: Komu svieti Slnko v sieti?
  2. Radko Mačuha: To si vážne myslíte, že premiér bol postrelený a že nieje zaočkovaný?
  3. Radko Mačuha: Kotlár je génius, objavil Tučík.
  4. Marcel Rebro: Fico potvrdil účasť na májových oslavách v Moskve. Prispejme mu na letenku
  5. Věra Tepličková: Predveľkonočné pašie alebo Aký štát, také Turínské plátno
  6. Radko Mačuha: Prejav Roberta Fica v Moskve. ( fikcia)
  7. Marcel Rebro: Raketový útok v Sumoch je aktom štátneho terorizmu
  8. Radko Mačuha: Čurilla? Veď to je magor.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Bystrička zvládla ďalší dôležitý súboj a  v najbližšom kole ju čaká zápas o prvé miesto.

Košťany vezú cenný bod z Oravy, Štiavničke ušiel zápas v úvode druhého polčasu.


Kvety ku kúpeľnému mestu jednoducho patria.

Okoloidúcim potešia oči.


UCED, energetická divízia skupiny CREDITAS, oslávila 1. apríla 2025 desiate výročie od založenia.


Hráči Diviak odohrali dôležitý zápas naplno.

Diviaky vyhrali doma i tretí jarný zápas.


  1. Robert Štepaník: diel 124 - pod čiarou / Veľká noc a jej symbolika alebo Čo na nej „slniečkoví“ ľudia neznášajú?
  2. Štefan Šturdzík: Bicykel
  3. Vladimír Bojničan: Demokracia znesie len jeden prívlastok: liberálna. Všetky ostatné sú len maskou tyranie.
  4. Juraj Tušš: Dobro vs. zlo
  5. Rado Surovka: Zrátali to korupčníkom
  6. Peter Blaškovitš: Čo dnes hýbe spoločnosťou
  7. Miroslav Daniš: NESÚHLASÍM s návrhom Urbanistickej štúdie zóny Staré letisko Vajnory
  8. Peter Lacina: Toskánsko za humnami: Spring '25
  1. Radko Mačuha: To si vážne myslíte, že premiér bol postrelený a že nieje zaočkovaný? 31 295
  2. Michael Achberger: Revolučný trik na chudnutie: Ženy si ho pochvaľujú, trvá len 5 minút denne 21 205
  3. Natália Milanová: Ministerstvo kultúry objednalo tanečné odevy pre žiakov od stavebnej firmy 19 700
  4. Vlado Jakubkovič: Otvorený list Generálnemu prokurátorovi 16 949
  5. Viera Gáliková: Pelíšky - prečo tri pokusy o samovraždu 11 188
  6. Martin Ondráš: Slintačka a krívačka - prečo to celé nesedí 10 304
  7. Miroslav Ferkl: Magor Magor Magor 9 634
  8. Martin Fronk: Hrady pre milionárov: Ako biznis oživí ruiny, ktoré štát ignoruje 6 797
  1. Věra Tepličková: Komu svieti Slnko v sieti?
  2. Radko Mačuha: To si vážne myslíte, že premiér bol postrelený a že nieje zaočkovaný?
  3. Radko Mačuha: Kotlár je génius, objavil Tučík.
  4. Marcel Rebro: Fico potvrdil účasť na májových oslavách v Moskve. Prispejme mu na letenku
  5. Věra Tepličková: Predveľkonočné pašie alebo Aký štát, také Turínské plátno
  6. Radko Mačuha: Prejav Roberta Fica v Moskve. ( fikcia)
  7. Marcel Rebro: Raketový útok v Sumoch je aktom štátneho terorizmu
  8. Radko Mačuha: Čurilla? Veď to je magor.

Už ste čítali?