e jeho rodu.
Rod Thomkovcov má v Turci bohatú históriu, siaha až do roku 1249. Po jeho stopách sa vydal dvadsaťpäťročný Stanislav Thomka, ktorému sa prostredníctvom internetu podarilo spojiť so svojou rodinou v Amerike, Nemecku, Maďarsku, ale aj na Slovensku. Predtým, ako sa sami rozbehnete hľadať svoju vzdialenú rodinu cez internet, prečítajte si príbeh Martinčana, ktorému v žilách koluje zemianska krv.
Podľa rodostromu je s kamarátom rodina
S rodostromom sa Stanislav prvýkrát zoznámil len pred niekoľkými mesiacmi. „S otcom sme sa už dávnejšie rozprávali, že existuje nejaká kronika o našom rode, ale nevedel som, kde je, ani ako sa k nej dostať. Potom som našiel stránku určenú na vyhľadávanie rodiny a prostredníctvom nej som sa dostal k jednému pánovi z Banskej Bystrice a ten mi rodostrom naskenoval. Odvtedy ho študujem," vysvetľuje Stanislav Thomka ako našiel historický prameň. Starý rukou písaný rodostrom siaha až do 13. storočia. Vytvoril ho Ján Thomka v roku 1933. Toto rozsiahle dielo mladého Martinčana oslovilo natoľko, že odštartoval hľadanie Tomkovcov po celom svete. Začal hneď u kamaráta z detstva Michala Tomčániho. „Podľa rodostromu by sme mali byť rodina," hovorí s úsmevom Stanislav. Ako poslední sú v rodostrome zakreslení jeho starý otec Ján s bratmi Ladislavom a Ivanom. Stanislav si však zobral do hlavy, že musí do mozaiky doplniť mená aj ostatných Thomkovcov a vytvoriť webovú stránku pre všetkých príslušníkov rodu.
Tých spoza mláky spoznáva cez facebook
„Podarilo sa mi cez facebook spojiť so všetkými Thomkovcami. Jeden Američan si dokonca našiel mňa, volá sa Albert Thomka. Aj on tiež pátra po svojich predkoch. Spojil som sa aj s Thomkovcami v Nemecku a Maďarsku, všetci mi odpísali, že vedia len toľko, že pochádzajú zo Slovenska. Poznajú len meno svojho otca, hlbšie svoj rod nepoznajú," interpretuje stav jediný Stanislav v rode. Tak ako sa snaží nájsť svoju rodinu, lúšti aj starým písmom napísaný rodostrom. V rode našiel aj niekoľkých známych Turčanov. Patrí sem maliar a spisovateľ Milan Thomka Mitrovský, geograf, historik a spolupracovník Mateja Bela Ján Thomka - Sásky, ktorý sa narodil vo Zvolene. Pozoruhodný je aj Alexej, ktorý spísal genealógiu rodu.
Mnoho známych Thomkovcov
Medzi členmi rodu sme však našli aj vojakov, advokátov, lekárov, dvoch lekárnikov, duchovných i úradníkov. Jeden z Jozefov Thomkovcov bol lodným kapitánom na Dunaji. Do zámoria sa ako prvý dostal Šimon (1832), ktorý ako vojak bojoval v Mexiku. V roku 1880 sa do Ameriky vysťahoval aj Gustáv. Medzi Thomkovcami bolo veľa učiteľov a ľudí, ktorí pracovali pre národ a venovali sa aj publikačnej činnosti. Ján (narodil sa v roku 1898), ktorý by teoreticky mohol byť autorom rodostromu, publikoval v časopisoch Prameň, Ev. posol spod Tatier, ale tiež aj v Živote Turca. Ľudovít pracoval istý čas ako redaktor Amerikánsko- slovenských novín, Ján z Trnova sa stal účastníkom ilegálneho protifašistického hnutia, Móric z Tomčian bol zase horlivým maďarizátorom, ktorý ostro vystupoval aj proti slovenským ľudovým školám a martinskému gymnáziu. Zo zemianskeho rodu Tomčániovcov pochádza Adam Tomčáni, fyzik a univerzitný profesor v Pešti.
Rozdelili sa, no majú rovnaký pôvod
Rod Tomkovcov je v Turci veľmi známy, objavil sa aj v historickom románe Hany Zelinovej Alžbetin dvor, ktorý bol neskôr aj sfilmovaný. Podľa viacerých prameňov tvorili Thomkovci a Tomčianskovci do 16. storočia jeden rod. Rozdelili sa vtedy, keď Ladislav Thomka dostal donáciu na Bystričku a Folkušovú a presťahoval sa do Folkušovej. Potomkovia rodu Thomka dodnes žijú vo Folkušovej a v Bystričke a tiež v niektorých obciach Turca. Časť zemanov z tohto rodu odišla aj do iných stolíc, najmä do Zvolenskej stolice. Meno Tomčianský si zemania písali do 16. storočia, potom sa začali podpisovať ako Tomčániovci a toto meno používajú dodnes. Obidva rody mali aj svoje pečate a erby. Spoločnými znakmi sú kôň s jazdcom so šabľou v ruke, polmesiac a hviezda na znak účasti príslušníkov rodu v bojoch s Turkami. Rodiny sa rozrastali a v 18. storočí niektorí Thomkovci začali odchádzať do druhých stolíc po celom bývalom Uhorsku, v 19. storočí aj do Ameriky.
Majetky získal spolu s manželkami
Dedina Tomčany sa prvýkrát spomína v roku 1410. Pomenovanie dostala pravdepodobne podľa Tomáša, jedného z majiteľov tohto územia. Najskôr sa však volala Jordanfeld podľa rieky Jordán - dnešný Sklabinský potok, ktorý tadiaľ preteká. Významnejším členom rodiny bol však Ladislav, ktorý žil v 15. storočí a dôležité majetky získal ženbou. Prvýkrát sa oženil s Agneškou Rakšaniovou a dostal s ňou Rakšu a tam sa aj presťahoval. Mal s ňou dvoch synov Jakuba a Matiáša. Jeho druhou ženou bola Katarína Folkušová, dcéra Petra Folkuša, ktorý bol vicišpánom a kapitánom hradu Blatnica. Jeho syn Mikuláš v boji proti Turkom v Bitke pri Moháči v roku 1526 zomrel. Peter Folkuš nemal ďalších mužských potomkov a jeho majetok prešiel na korunu. Majetky sa potom dostali ku Kataríne a Agneše a ich manželom Ladislavovi Thomkovi a Mikulášovi Benickému. Ak by ste sa prešli do Folkušovej, našli by ste tu ešte mauzoléum, ktoré vraj nechal postaviť jeden z Thomkovcov. Je tu tiež aj renesančná kúria zo 17. storočia, ale aj zvonica z roku 1782.