Zo školiaceho centra v Martine už vychádzajú len profesionálni vojaci

Rozprávanie našich otcov či starých otcov o vojenčine vždy vzbudzovalo rešpekt. Nie je tomu inak ani teraz, aj keď sa systém v armáde úplne zmenil. V Martine už 60 rokov pôsobí škola, na ktorej sa školia vojaci. Výročie si pripomenulo vyše sto učiteľov, k

V sieni slávy. Pavel Korčok a Lovás si na staré časy zaspomínali koncom októbra, keď sa v sieni slávy stretli aj s ostatnými učiteľmi niekdajšej školy.V sieni slávy. Pavel Korčok a Lovás si na staré časy zaspomínali koncom októbra, keď sa v sieni slávy stretli aj s ostatnými učiteľmi niekdajšej školy. (Zdroj: JANKA KOVALĆÍKOVÁ)

torí tu kedysi učili.

MARTIN. Práca vojakov nie je bežným zamestnaním, zelené uniformy a prísne pravidlá odjakživa patrili len k tým zdatnejším. Vnímali sme to tak vtedy, keď vojenčili naši bratia, otcovia či starí otcovia. Tým viac to vnímame teraz, keď sa zrušila základná vojenská služba a armáda sa profesionalizovala. S členmi Klubu vojenských dôchodcov v Martine - kasárne Sever Jozefom Lovásom a Pavlom Korčokom sme porovnávali starú vojenčinu s dnešným výcvikom profesionálnych vojakov.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Od delostrelectva k profesionálnemu výcviku

Vojenské remeslo sa začalo v Martine vyučovať najmä z praktických dôvodov a po dnešok prešiel jeho vývoj míľovými krokmi. „Po vojne sa na celom Československu začali zhromažďovať zbrane z rôznych frontov, veľa nevybuchnutej munície a práve preto vznikla potreba školy takéhoto zamerania," hovorí J. Lovás z Klubu vojenských dôchodcov v kasárňach v Martine - Severe. V ranom období školy sa tu školili vojaci v delostrelectve, pyrotechnike, výzbrojnej službe, neskôr išlo aj o ženijné smery. Školili sa tu vojaci z celého bývalého Československa, v odboroch boli preto početné skupinky vojakov, ako aj učiteľov. Budovali sa priateľstvá na život a na smrť, niektoré z nich ešte stále trvajú.

SkryťVypnúť reklamu

Počty v armáde idú dole

Dnes sa poslanie školy zásadne zmenilo a armáda buduje malé moderné ozbrojené sily. Pribudli aj nové školiace smery ako sú sokoliari, pekári, zvárači či profesionálni špecialisti pre pohrebné záležitosti. Klesli počty vojakov, ale aj učiteľov. Zmenila sa taktika bojov, boj na priamej línii vymenil boj v malých skupinách. Preto sa mení aj spôsob školenia. V minulosti bolo učiteľov veľa, na každý odbor jeden. Dnes je jeden učiteľ na viaceré odbory resp. odbornosti. Hlási sa aj menej záujemcov vstúpiť do profesionálnej armády. Stále však platí staré nepísané pravidlo, že armáda má zápornú povesť.

Z vojenčiny možno aj vycúvať

O ťažkej vojenskej službe vedia hovoriť azda tí, ktorí si základnú vojenskú službu odkrútili povinne dva roky. Podľa Pavla Korčoka, sa v armáde zmenilo veľa. „Ak sme poslúchali, mohli sme ísť von tak raz za týždeň a domov asi raz za dva - tri týždne. Teraz je ten systém úplne iný. Vojak má vymedzený čas služby a potom je slobodný človek. Je síce ubytovaný v kasárňach, ale tie pravidlá sú iné. Tým nechcem povedať, že by ten vymedzený čas nebol prísny, on je prísny, ale len v určitom čase," porovnáva P. Korčok , ktorý na tejto škole pred 30 rokmi prežil dva roky ako poslucháč. Zmenila sa aj dĺžka prípravnej služby. „Pred niekoľkými rokmi bola prípravná služba 6 mesiacov, teraz je služba 9 týždňov, pričom vojak si to v tej prípravnej službe môže ešte rozmyslieť," uviedol dnešné možnosti.

SkryťVypnúť reklamu

Od vstupu do armády odrádza veľa faktorov

Tým, že sa armáda sprofesionalizovala, vojaci už nie sú v takom úzkom kontakte a stáva sa veľmi často, že rodáci z Martina odchádzajú do vzdialenejších útvarov. „To moja generácia nepoznala, na jednom mieste sme pôsobili aj desať rokov. Teraz vojak ostane na jednom mieste najdlhšie dva roky," hovorí sklamane Jozef Lovás o odvrátenej tvári vojenčiny. Jedným dychom dodáva aj to, že vojenská hodnosť nepredstavuje v našich končinách takú hodnotu, akú by si zaslúžila. „Veď vojaci sú istým spôsobom chudáci. Nehovoriac o tom, že vojak musí byť pripravení vždy vyraziť k záplavám, pohromám, či iným nepríjemným udalostiam," otvára ďalšie záporné stránky vojenského remesla, ktoré podľa neho odrádzajú veľa mladých chlapcov vstúpiť do armády.

SkryťVypnúť reklamu

Nezažijú také situácie ako kedysi

Smiešne a niekedy aj trápne situácie, v ktorých sa občas vojaci ocitli a poznáme ich aj z viacerých českých filmov, už nový systém nepozná. „Keď sme skončili školu, do piatej sme mali povinné samoštúdium a keď sme chceli ísť von, boli sme preskúšavaní z rôznych odborných vedomostí," spomína si P. Korčok na svoje vojenské časy s úsmevom. „Je pravda, že naši frekventanti už takéto zážitky nepotrebujú zažívať, pretože von môžu ísť hocikedy po skončení vymedzeného času služby, no dnu sa už nemusia dostať, najmä ak by chceli vojsť v podnapitom stave," dopĺňa.

Vojenský útvar ako zamestnávateľ

Zvláštnou zmenou prešlo aj požadované vzdelanie vojakov. „Aby mohol chlapec vykonávať určitú funkciu, musí zo zákona spĺňať určité podmienky. Ak chce byť podporným bojovníkom, napr. špecialistom na obsluhu elektrocentrál musí mať strednú školu v odbore elektrotechnika,".

Vojenský útvar vystupuje dnes z pozície zamestnávateľa. Uchádzači o dočasnú štátnu službu v armáde najskôr podpíšu záväzok o prípravnú službu, za to dostanú minimálnu mzdu, prejdú základným výcvikom, ak sa rozhodnú, že pokračujú ďalej, podpisujú kontrakt minimálne na 3 roky, postúpia na útvar, kde majú slúžiť, prevezmú funkciu za ktorú dostávajú plat, absolvujú odborný výcvik v Prápore výcviku Martin pre danú odbornosť a špecializáciu," hovorí o postupe dnešného čakateľa P. Korčok.

Profesionálny výcvik podľa NATO

Profesionálny výcvik sa musel od základov zmeniť. Na začiatku sa školili najskôr školitelia. „Keď sme začali prechádzať na profesionálnu armádu, pôsobili tu asi päť rokov tímy z USA, z Veľkej Británie, ktorí školili najskôr nás, s našim materiálom," objasňuje P. Korčok. Dnes martinský Prápor patrí medzi profesionálne školiace centrá a chodia sem na výcvik čakatelia z celého Slovenska. Pripravujú sa tu aj na zahraničné misie. „Do misie idú dobrovoľne, môžu samy požiadať o zaradenie do misie," povedal P. Korčok. Vojak však musí splniť určité kritériá ako sú napríklad dostatočná znalosť cudzieho jazyka či dobrý zdravotný stav.

VÝVOJ VOJENSKEJ ŠKOLY V MARTINE

Predchodca dnešného Práporu - Zbrojné učilište vzniklo v roku 1945 v Plzni, no už o štyri roky sa presťahovalo do Martina. Prešlo viacerými zmenami a v roku 1967 tu začala fungovať Vojenská stredná odborná škola raketového vojska a delostrelectva. Táto etapa vojenskej školy v Martine predstavuje jeden z jej vrcholov. Významnou etapou v histórii vojenského školstva v Martine bola Vysoká vojenská veliteľsko-technická škola. Keď ju v septembri 1979 zrušili, vysokoškolská forma prípravy bola presunutá do Výškova na Morave a u nás začalo fungovať Vojenské stredné odborné učilište 1. čs. armádneho zboru. Od roku 1993 vzniklo na pôde klasickej vojenskej školy v Martine Školiace a výcvikové stredisko pozemného vojska Armády SR, ktoré sa v súvislosti s profesionalizáciou na jeseň 2001 zreorganizovalo na Výcvikovú základňu mechanizovaných a tankových vojsk, prieskumu a domobrany. Takto fungovalo do roku 2004 a od januára 2005 začala fungovať Odborná výcviková škola pozemného vojska v Martine. Od júla 2009 sa volá Prápor výcviku Martin.

(kov)

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Turiec

Komerčné články

  1. Do čoho sa oplatí investovať: zateplenie, čerpadlo či okná?
  2. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné
  3. Wolt Stars 2025: Najviac cien získali prevádzky v Bratislave
  4. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým
  5. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky?
  6. Inalfa otvára v Trnave 80 prestížnych pracovných miest
  7. V Rimavskej Sobote šijú interiéry áut do celého sveta
  8. Aké výsledky prinášajú investície do modernizácie laboratórií?
  1. Do čoho sa oplatí investovať: zateplenie, čerpadlo či okná?
  2. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné
  3. Musí veda odpovedať na všetky naše otázky?
  4. Neuveríte, že ste v Poľsku. V tomto meste viac cítiť Škandináviu
  5. Na Južnej triede pribudne nový mestotvorný projekt
  6. Prichádzajú investičné príležitosti s víziou aj výnosom
  7. Wolt Stars 2025: Najviac cien získali prevádzky v Bratislave
  8. EQUILIBRIO v Nivy Tower: S výhľadom a víziou
  1. Neuveríte, že ste v Poľsku. V tomto meste viac cítiť Škandináviu 18 003
  2. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky? 8 113
  3. V Rimavskej Sobote šijú interiéry áut do celého sveta 6 471
  4. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné 6 318
  5. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým 4 261
  6. Inalfa otvára v Trnave 80 prestížnych pracovných miest 2 848
  7. Pozitívne myslenie nie je všetko. Skutočnú silu nájdete inde 2 172
  8. Na Južnej triede pribudne nový mestotvorný projekt 1 613
  1. Juraj Kostka: Svet v nás a okolo nás
  2. Radoslav Záhumenský: Mohyla na Bradle: Silný príbeh, ikonické miesto a prechádzka, ktorá sa dotkne srdca (+ VIDEO)
  3. Vladimír Čuchran: Pápež František
  4. Jozef Javurek: Zelenina v záhrade
  5. Radko Mačuha: Si herec, či politik?
  6. Peter Stachura: V krízach sa musíme naučiť verejnosť spájať, nie rozdeľovať
  7. Ivan Mlynár: Ak z Čurillovcov ostanú len čiary v piesku, pretože hekli Ficovu politickú korupciu, kto vlastne sme ?
  8. Elena Antalová: Naše trojdnie kresťanskej záchrany a pohanský pondelok
  1. Radko Mačuha: To si vážne myslíte, že premiér bol postrelený a že nieje zaočkovaný? 36 899
  2. Natália Milanová: Ministerstvo kultúry objednalo tanečné odevy pre žiakov od stavebnej firmy 11 809
  3. Miroslav Ferkl: Magor Magor Magor 9 662
  4. Michael Achberger: Revolučný trik na chudnutie: Ženy si ho pochvaľujú, trvá len 5 minút denne 8 419
  5. Martin Fronk: Hrady pre milionárov: Ako biznis oživí ruiny, ktoré štát ignoruje 7 246
  6. Dominik Sumbal: Doba cashu je späť!! 5 096
  7. Rado Surovka: Pomáhať a chrániť ? 4 971
  8. Marcel Rebro: Fico potvrdil účasť na májových oslavách v Moskve. Prispejme mu na letenku 4 966
  1. Radko Mačuha: Si herec, či politik?
  2. Tupou Ceruzou: Pápež František
  3. Věra Tepličková: Komu svieti Slnko v sieti?
  4. Radko Mačuha: To si vážne myslíte, že premiér bol postrelený a že nieje zaočkovaný?
  5. Radko Mačuha: Kotlár je génius, objavil Tučík.
  6. Marcel Rebro: Fico potvrdil účasť na májových oslavách v Moskve. Prispejme mu na letenku
  7. Věra Tepličková: Predveľkonočné pašie alebo Aký štát, také Turínské plátno
  8. Radko Mačuha: Prejav Roberta Fica v Moskve. ( fikcia)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Milo Kráľ a Táňa Pauhofová.

Jubilejný ročník bude o týždeň skôr.


Zaodeté stromy na martinskom Severe.

Škôlkari sa pri nich učia určovať farby.


Na ihrisku Hornej Štubne to žiadny tím nemá ľahké.

O osude šlágra v Slovanoch sa rozhodlo až v nadstavenom čase.


Prvá škôlka s psychologickou starostlivosťou v Martine prijíma nové deti.


  1. Juraj Kostka: Svet v nás a okolo nás
  2. Radoslav Záhumenský: Mohyla na Bradle: Silný príbeh, ikonické miesto a prechádzka, ktorá sa dotkne srdca (+ VIDEO)
  3. Vladimír Čuchran: Pápež František
  4. Jozef Javurek: Zelenina v záhrade
  5. Radko Mačuha: Si herec, či politik?
  6. Peter Stachura: V krízach sa musíme naučiť verejnosť spájať, nie rozdeľovať
  7. Ivan Mlynár: Ak z Čurillovcov ostanú len čiary v piesku, pretože hekli Ficovu politickú korupciu, kto vlastne sme ?
  8. Elena Antalová: Naše trojdnie kresťanskej záchrany a pohanský pondelok
  1. Radko Mačuha: To si vážne myslíte, že premiér bol postrelený a že nieje zaočkovaný? 36 899
  2. Natália Milanová: Ministerstvo kultúry objednalo tanečné odevy pre žiakov od stavebnej firmy 11 809
  3. Miroslav Ferkl: Magor Magor Magor 9 662
  4. Michael Achberger: Revolučný trik na chudnutie: Ženy si ho pochvaľujú, trvá len 5 minút denne 8 419
  5. Martin Fronk: Hrady pre milionárov: Ako biznis oživí ruiny, ktoré štát ignoruje 7 246
  6. Dominik Sumbal: Doba cashu je späť!! 5 096
  7. Rado Surovka: Pomáhať a chrániť ? 4 971
  8. Marcel Rebro: Fico potvrdil účasť na májových oslavách v Moskve. Prispejme mu na letenku 4 966
  1. Radko Mačuha: Si herec, či politik?
  2. Tupou Ceruzou: Pápež František
  3. Věra Tepličková: Komu svieti Slnko v sieti?
  4. Radko Mačuha: To si vážne myslíte, že premiér bol postrelený a že nieje zaočkovaný?
  5. Radko Mačuha: Kotlár je génius, objavil Tučík.
  6. Marcel Rebro: Fico potvrdil účasť na májových oslavách v Moskve. Prispejme mu na letenku
  7. Věra Tepličková: Predveľkonočné pašie alebo Aký štát, také Turínské plátno
  8. Radko Mačuha: Prejav Roberta Fica v Moskve. ( fikcia)

Už ste čítali?