Nováčik z Turian sa stal veľmi príjemným prekvapením treťoligovej jesene. Očakávali ste pred štartom ročníka takýto úspech?
- Mojím osobným cieľom bolo umiestnenie do ôsmeho miesta. Naše jesenné vystúpenie určite predčilo všetky očakávania. Piate miesto je výborné a keby sa nám ho podadilo udržať aj na jar, bol by to pre turiansky futbal obrovský impulz.
Ako ste boli spokojný s kvalitou hry jednotlivých formácií?
- Brankárovi Pronajovi nemôžeme vytknúť takmer nič. Kostru obrany na čele s Kúdelkom a Majeríkom výborne dopĺňali Pravňan, Rohoň, Raček aj Fečko. Okolo skúseného Žihľavníka sa vyformoval silný stred poľa s Janákom a Matuškom, ktorým výborne sekundovali mladí hráči Kučma, Meliš a Pisch. Vpredu vytvorili nebezpečné duo Orolínom s Ociepkom. Treba dodať, že chalani nemali takmer žiadnu regeneráciu. Navyše, u nás neexistuje realizačný tím. Na všetko sme s asistentom Pavlom Pronajom starším sami. Našťastie sa vhodne dopĺňame, a tak to funguje. Jemu taktiež patrí za všetko veľká vďaka.
Čo sa najväčšou mierou podpísalo pod vydarené vystúpenie nováčika?
- Mužstvo je veľmi dobre poskladané. Máme skúseného gólmana Pavla Pronaja, ktorý už okrem iného hral aj prvú ligu v Čechách. Hovorí sa, že brankár je polovicou mužstva, pričom u nás to platilo na sto percent. O našu ofenzívu sa staral talentovaný útočník Pavol Orolín. Strelil na jeseň osemnásť gólov a k tomu naozaj nie je čo dodať. Chalani navyše vytvorili výbornú partiu, v ktorej mal každý jeden svoje pevné miesto. To bol základ, bez ktorého by sme úspech určite nedosiahli.
V strede poľa tvoril hru Rastislav Žihľavník. Po jeho zranení sa váš dobre rozbehnutý stroj trochu zasekol...
- Je to skúsený futbalista, ktorý vedel loptu podržať a v dôležitých momentoch upokojiť hru. Dokázal strhnúť kolektív a stal sa jedným z lídrov tímu. Náš káder tvoria až na niekoľko výnimiek hráči, ktorí nemajú skúsenosti z vyšších súťaží, preto nebolo jednoduché nahradiť takýto vodcovský typ.
Jeseň v turianskom podaní by sa dala rozdeliť na dve časti. Excelentná prvá polovica a potom o niečo horší druhý diel. Zakrútila sa chlapcom z takých výšok hlava?
- Hlavným problémom bola skutočnosť, že máme príliš úzky káder a mladí chlapci z lavičky ešte úplne nedozreli. Základná zostava sa veľmi nemenila a postupom času príde na každého jedného hráča určitý útlm. Také veci sú úplne normálne a vtedy si futbalista potrebuje aspoň na chvíľu oddýchnuť od zápasového kolotoča. My sme však nemali alternatívu a tak to neprichádzalo do úvahy. Potom celkom zákonite na nás doľahla určitá kríza.
Vaši zverenci už nazbierali veľa žltých, ale aj červených kariet. Bola to tiež jedna z príčin poklesu formy?
- Samozrejme, ak vám takmer v každom zápase chýba niekto zo základu, je to cítiť. Napríklad Vaňko je veľmi kvalitný hráč, ktorý určite má aj na vyššiu súťaž. Musí si však uvedomiť, že svojimi vylúčeniami výrazne oslabil mužstvo. Takýmito prehreškami v konečnom dôsledku zbytočne brzdí aj seba.
V poslednom jesennom kole však prišlo výborne zvládnuté stretnutie proti silnému Krásnu. Čo bolo hlavným dôvodom oživenia vašej hry?
- Naplno sa prejavil už spomínaný tímový duch. Počas zápasu sa zranila naša najväčšia opora - Pavol Pronaj. Keďže nemáme druhého gólmana, do brány sa postavil Fečko. Z prvých dvoch striel inkasoval dva góly, no ani to nás nezlomilo. Súpera sme napriek nepriazni osudu predčili vo všetkých herných činnostiach a zaslúžene sme vyhrali. Chlapci divákom, ale najmä sebe dokázali, že na to majú, a ich postavenie nie je náhodné. Zaslúžia si obrovskú pochvalu za to, že v skromných podmienkach naozaj dokázali spraviť dieru do sveta.
Pochvalu si určite zaslúžia aj vaši fanúšikovia. Na ich podporu ste sa mohli vždy spoľahnúť...
- Je to pravda. Tribúna bola v niektorých zápasoch takmer plná a diváci boli naším dvanástym hráčom. Všetci dúfame, že svoju podporu nám zachovajú aj počas jarnej časti. My o ňu budeme zo všetkých síl bojovať. Futbal hráme najmä pre ľudí a keď na štadión nechodia, tak to celé nemá význam.
Osobitou kapitolou je brankár Pavol Pronaj. Je to hráč na nezaplatenie?
- Takéhoto futbalistu by chcel mať v kádri každý tréner. Má výbornú tréningovú morálku a jeho profesionálny prístup k povinnostiam je príkladom pre všetkých. Nič nevypustí v zápase ani v príprave. Navyše je to Turanec telom aj dušou.
Nie je takéhoto hráča na tretiu ligu škoda?
- Paľo je u nás spokojný. Nikde však nie je napísané, že ak príde dobrá ponuka, tak ju nevyužije. Pre neho jeho zaujímavé kvalitné zahraničie, alebo najvyššia slovenská súťaž. Ako tréner by som bol z jeho odchodu nešťastný, no ako človek mu zaujímavý angažmán prajem. V každom prípade zatiaľ je naším hráčom.
Ďalším hráčom, ktorý prekračuje rámec súťaže, je Pavol Orolín. Ako to vyzerá s jeho budúcnosťou?
- Minulý rok v lete bol na skusoch v Slovane. Potom ho postihlo zranenie, a tak z prestupu nebolo nič. Prejavila o neho záujem aj Banská Bystrica. Pred jeseňou ho chcel Dolný Kubín aj Liptovský Mikuláš. Nakoniec sme sa však dohodli, že ešte u nás zostane. Je to futbalista s obrovským streleckým potenciálom a takých nebehá po našich ihriskách veľa. On by si tiež zaslúžil hrať vyššiu súťaž. Určite mu v postupe vyššie nebudeme brániť, no dúfam, že ešte zostane. Jeho góly by nebolo jednoduché nahradiť.
Už ste v Turanoch definitívne ukončili sezónu, alebo má mužstvo ešte nejaký program?
- Budeme trénovať do konca novembra a odohráme ešte dva prípravné duely. Najskôr 11. novembra proti Liptovskému Mikulášu a 27. novembra nás preverí Banská Bystrica.
K tretej lige už patrí aj určité zázemie. Aké sú v Turanoch podmienky na futbal?
- Všetko je to o peniazoch. Veľmi nám v tomto smere pomohol starosta a poslanci. Najmä vďaka obci a jej finančnej pomoci hralo mužstvo počas jesene v tretej lige dôstojnú úlohu. Keby nebolo tejto podpory, asi by sme boli na tom podobne ako Turčianske Teplice.
Ako u vás funguje spolupráca v trojuholníku funkcionári, tréner a hráči?
- Nefunguje to tak, ako by to mohlo fungovať. Predsedovi nemôžeme uprieť snahu, no chýbala lepšia komunikácia medzi ním a kabínou a takýto prístup mnoho vecí komplikuje. Navyše, u nás prakticky neexistuje výbor, takže ani nemajú šancu fungovať niektoré mechanizmy, ktoré sú pre klub v takejto súťaži nevyhnutné. Mám pocit, že na ihrisku nám to ide lepšie ako na funkcionárskom poli. Preto musíme dať všetci hlavy dokopy a vymyslieť novú stratégiu. Ak sa v tomto smere neudejú zmeny, môžeme veľmi ľahko prísť o všetko, čo sa nám doteraz podarilo tvrdou prácou vybudovať.
Kam teda smeruje turiansky futbalový vlak?
- V blízkej budúcnosti sa má uskutočniť členská schôdza. Na nej si musíme vyčistiť stôl, zadefinovať jasnú filozofiu a vedenie vystužiť ľuďmi, ktorí ju budú schopní napĺňať. Potom môžeme začať rozmýšľať nad tým, ako udržať pokope základ mužstva a zároveň ho aj posilniť.
