MARTIN. Poškodenie sluchu pozoruje lekárska obec v rámci celej Európy a začína byť naozaj alarmujúce, preto sa Európska únia rozhodla prehodnotiť svoje bezpečnostné normy pre osobné prehrávače. V únii ich denne používa od 50 do 100 miliónov ľudí a až desať miliónov z nich riskuje neskoršie poškodenie sluchu. O chorobe dnešnej doby hovoríme s prednostom Kliniky otorinolaryngológie a chirurgie hlavy a krku v Martine Andrejom Hajtmanom.
Tínedžeri začínajú byť nedoslýchaví
Poškodenie sluchu sa čoraz častejšie prejavuje u mladých ľudí. „Zvyšuje sa počet mladých ľudí, ktorí neutrpeli žiadny zvukový úraz ako napríklad facku, výstrel alebo výbuch v blízkosti hlavy a majú obojstrannú poruchu sluch. Keď pátrame po príčinách, zistíme, že doma počúvajú hlasnú hudbu zo slúchadiel," rozpráva prednosta kliniky o pacientoch, ktorí sú pre túto diagnózu nezriedka aj hospitalizovaní.
Pojem starecká nedoslýchavosť, ktorý lekári používali najmä u starých ľudí v súvislosti s vekom, sa teraz ukazuje v nových rozmeroch.
Žijeme v „špinavom" prostredí
V súvislosti s novým fenoménom súčasnosti by sme mohli zaviesť pojem nedoslýchavosť zo society, teda spoločnosti. Postihuje mladých ľudí, ale aj tých v strednom veku. „Žijeme v prostredí, ktoré je akoby zašpinené zvukom a nedokážeme sa pred ním brániť. Stareckú nedoslýchavosť sme spájali doteraz s vekom, teraz však zisťujeme, že ide o akési vyčerpanie sluchových analyzátorov vo vnútornom uchu, ktoré sa čoraz častejšie prejavuje aj u mladých ľudí. Sluchové analyzátory sú orgány, ktoré prerábajú zvuk na vnem a vďaka nim počujeme. Čím sme v hlučnejšom prostredí, tým ich zamestnávame viacej, až ich môžeme vyčerpať na smrť, oni odumrú a poškodenie sluchu sa potom stáva trvalé," hovorí o priebehu poškodenia ucha veľmi zjednodušene profesor medicíny Andrej Hajtman.
Akoby pracovali v rizikovom povolaní
Dôvodom je podľa neho dlhodobé a intenzívne počúvanie hudby z osobných prehrávačov. „Povedzme, že mladý človek niekam cestuje hodinu či dve a popritom počúva hudbu. Je to akoby pracoval na rizikovom pracovisku. Zvuková hladina okolo 80 až 90 decibelov je v tomto prípade už riziková a všetky prehrávače takúto zvukovú hladinu dosiahnu bez problémov," hovorí o rizikách prehrávačov A. Hajtman.
Prvotným signálom, že naše citlivé bunky vo vnútornom uchu dostávajú poriadne zabrať, je hučanie alebo šumenie v ušiach. Ak takáto záťaž trvá dlhšie, nepozorovane dochádza k odumieraniu týchto špeciálnych buniek, ktoré sú podobné mozgovým a nedajú sa nahradiť ani obnoviť.
„Najskôr dochádza k porušeniu vnímania vysokých tónov zvuku, ich stratu si neuvedomujeme, dokážu to len muzikanti. Bežne poruchu sluchu pocítime, až keď nepočujeme nižšie tóny," vysvetľuje profesor.
Počúvať áno, ale tichšie
Veľmi hlasnú hudbu zo slúchadiel by sme mali vo vlastnom záujme úplne vyradiť so svojho bežného života. „Treba s tým prestať, kým ešte počujeme aj vysoké zvukové frekvencie," upozorňuje A. Hajtman, ktorý zároveň aj učí študentov medicíny. Podľa jeho skúseností sa študenti práve v rizikovom veku veľmi zaujímajú o túto tému a uvedomujú si možné riziká. Do ankety, ktorou sme testovali našich internetových čitateľov, sa zapojilo 78 účastníkov. Hlasnú hudbu obľubuje 36 percent z nich, zvukovú kulisu potrebuje každý deň 49 percent a hudbu pri domácich aktivitách počúva len 15 percent účastníkov.
Bezpečne môžeme počúvať hudbu do 80 decibelov až 40 hodín týždenne. Pri hlasitosti 89 decibelov je maximálna odporúčaná dĺžka počúvania päť hodín týždenne. Osobné prehrávače budú po novom upozorňovať spotrebiteľov na riziko prekročenia bezpečného maxima. Výrobcovia by už v súčasnosti mali v návode na použitie uverejňovať výstrahu.
DECIBELY
140 dB - akustická trauma, cítime bolesť
130 dB - zvuk štartujúceho lietadla
120 dB - frézovacie stroje
110 dB - rocková kapela
100 dB - krik dieťaťa v malom priestore
90 dB - rušná ulica s dopravou
80 dB - hlasná hudba v slúchadlách
70 dB - vysávač, jazda autom
60 dB - bežný rozhovor
50 dB - obracanie stránok novín alebo knihy
40 dB - rozhovor, pretrhnutie papiera
30 dB - tikot hodín
20 dB - hlboké ticho
