Pondelok, 18. február, 2019 | Meniny má Jaromír

Boxerský majster sveta má ešte stále nesplnené sny

Michal Franek sa stal už ako trinástročný dorasteneckým majstrom Slovenska. Čoskoro nemal vo svojej kategórii súpera a tak potom boxoval už len zo staršími súpermi. Vždy bol o krok pred svojimi protivníkmi. Možno aj preto je stále jediným slovenským majst

Michal Franek aj v reprezentačnom drese dosiahol veľa úspechov.Michal Franek aj v reprezentačnom drese dosiahol veľa úspechov.(Zdroj: ARCHÍV MF)

rom sveta v boxe, aj keď "len" juniorským.

Čomu sa venuje bývalý vinikajúci boxer Michal Franek v súčasnosti?

- V roku 1995 som si založil živnosť a od vtedy ma živí stavebníctvo. Občas si ešte chodím zatrénovať do telocvične, ale je to vyložene len pre zábavu. Niekedy ma aj starí kamaráti pozvú na rôzne exhibície a výročia. Tesne po skončení aktívnej kariéry som sa venoval aj mládeži, no nebolo ľahké zladiť pracovné povinnosti s boxom a tak dostala prednosť živnosť.

Doma vás bolo osem súrodencov, piati bratia a tri sestry...

- Rodičia nás určite nerozmaznávali, naopak mali s nami plné ruky práce. Ja s priznám bez mučenia, občas som sa v škole aj pobil, bol som od malička šinter.

Teraz nám priblížte vaše športové začiatky?

- V rodných Gbeľanoch som hrával futbalo, ale neboli mi cudzie ani iné športy. Na boxerský tréning ma po prvý krát zaviedol do Martina brat Miro. V tom čase som mal dvanásť. Zapáčilo sa mi tam a začal som do Turca dochádzal na tréningy. Zo školy som priletel domov, hodil tašku do kúta a utekal na vlak do Vrútok. Odtiaľ autobusom do Martina. Keď som nechytil spoj, tak ma doma uvideli až večer okolo deviatej. V štrnástich som z Martina putoval do strediska vrcholového športu v Dubnici.

Ako vtedy vyzeral denný režim v stredisku vrcholového športu?

- Od 11. do 13. h tréning, potom obed. Do 17. h odpočinok a potom druhá tréningová jednotka, ktorá končila o 19. h. Nasledovala večera a potom osobné voľno. Samozrejme popri tom bolo treba stíhať aj školu. Ak sme boli na sústredeniach tak sa trénovalo dokonca trojfázovo.

Zohral vo vašom napredovaní výraznú úlohu brat Jano, ktorý už bol bronzovým olympijským medailistom?

- Dal mi boxerské základy. Mal dobrú techniku aj silu úderov. Boxovali sme všade, kde sa dalo. Napríklad aj doma na záhrade. Niekedy sa stalo, že mu ušla ruka a potom sme sa tak po bratsky pochytili. Brat ma učil, ale nepoučoval, za to som mu vďačný.

Spomeniete si ešte na svoje prvé ligové vystúpenie medzi seniormi?

- Bolo to v roku 1983 a ja som vtedy boxoval v drese Martina v legendárnej pražskej Lucerne. O rok neskôr som ako sedemnásťročný získal titul majstra ČSSR. Vo finále hmotnosti do 71 kg na mňa nestačil Mariáš z Ústi nad Labem.

Prvú veľkú medailu ste získali v roku 1984 na juniorských majstrovstvách Európy v Tampere. Bola nakoniec strieborná...

- Mohla byť aj zlatá, no môj súper v boji o najcennejší kov Volkov musel na ceste do finále zdolať o jedného súpera menej. V rozhodujúcom dueli mi akoby skameneli ruky a moje údery stratili na presnosti aj razancii.

Zrejme najväčší úspech kariéry ste dosiahli o rok neskôr, keď ste sa stali juniorským majstrom sveta. Ako si z odstupom času spomínate na tento turnaj?

- Žreb mi moc neprial. Hneď v prvom kole som dostal Kubánca Lamotu. Bol to chlap ako hora a dával strašné bomby. Navyše ja som mal za sebou krutý týždeň, pretože kvôli nadváhe som musel zhadzovať, aby ma zaradili do mojej váhovej kategórie. Nakoniec mi rozhodcovia po tuhom boji dopriali víťazstvo na body 3:2. Mojich ďalších súperov Kórejca Yo Da, Angličana Robinsona aj Unglajba z NSR som zdola pomerne hladko a tak na mňa vo finále čakal boxer z vtedajšieho Sovietskeho zväzu Denisenko. Mal drobnejšiu postavu a tak som mohol ísť až k nemu a bodovať zblízka. Po víťazstve 5:0 na body mi zostali sily už len na obrovskú radosť.

Potom ste ako čerstvý juniorský majster sveta prehrali v domácom ligovom ringu z Martinčanom Stanislavom Laščekom. Prečo?

- Musím priznať, že som narazil na húževnatého súpera. Nebola to však jasná prehra a rozhodcovia mohli dať zápas aj mne. V tom čase som však moc netrénoval a po svetovom šampionáte bolo treba aj trochu zregenerovať.

V tom istom roku rozvírila hladinu aj vaša prehra vo finále majstrovstiev Československa v kategórii do 71 kg v Nitre so starším bratom Jánom. Ako to vtedy bolo?

- V prvých dvoch kolách sme divákom obidvaja predviedli po všetkých stránkach špičkový box. Tak to vtedy hodnotili aj odborníci. Ja som však do tretieho kola nenastúpil a Jano vyhral. Bola to taká bratská dohoda, bol starší a tak mal prednosť.

Boli ste aj účastníkom dvoch olympijských hier. Bol to zážitok zažiť na vlastnej koži atmosféru najväčšieho športového podujatia na planéte?

Mohol som cestovať už na hry do Los Angeles v roku 1984, no kvôli bojkotu sme tam nakoniec neštartovali. Môj olympijsky sen sa tak naplnili až o štyri roky neskôr v Soule. Tam som stroskotal až vo štvrťfinále na výbornom Američanovi Royovi Jonesovi Jr. Od medailových bojov ma delil len krôčik. Škoda, že mi vtedy viac neprial žreb. Následne v Barcelone už moja forma nebola taká dobrá a vypadol som hneď v prvom kole.

Vašu bohatú zbierku športových úspechov zdobia aj dve strieborné medaile z majstrovstiev Európy. Spokojný s takýmto rezultátom?

- V roku 1989 ma vo finále porazil Henry Maske z vtedajšej NDR V roku 1991 som v boji o titul nestačil na ďalšieho Nemeca Svena Ottkeho. Mal som však smolu, pretože už v prvom kole mi zranil kľúčnu kosť Bulhar Ibishev, keď mi do nej narazil hlavou. Ďalšie dva súboje som ešte dokázal vyhrať, no pred finále bola moja ruka už úplne modrá a tak mal Ottke cestu za zlatom výrazne uľahčenú.

V súčasnosti je v súvislosti so športom často skloňovaný aj doping. Stretli ste sa počas svojej kariéry s nedovolenými prostriedkami?

- Dávali nám rôzne nápoje a prípravky a človek ani nemohol vedieť čo pije, jednoducho dôveroval ľuďom okolo seba. Vedome som určite nikdy nič nevzal. Raz sme boli tri týždne na sústredení v Sýrii. Potom sme hneď z tepla cestovali na turnaj do zamrznutého Ruska. Po ceste som prechladol, ale lekár mi nemohol dať ani obyčajné kvapky proti nádche, pretože obsahovali zakázanú látku. Je pravdou, že najmä východní Nemci svojim skleneným pohľadom a čudným správaním pôsobili podozrivo. Pamätám si, že technickí Kubánci ich často tĺkli ako žito. Dederóni však boli ako guma. Po ťažkom údere vyskočili na nohy akoby sa nič nestalo a boxovali ďalej.

Najmä v poslednej dobe je mediálne známejšou osobou váš brat Ján. Ste spolu v kontakte?

- Jano pracuje v Slovenskom Novom Meste, kde v boxerskom klube trénuje mladých chalanov. Pomerne často tam organizujú aj boxerské zápasy. Viem, že ho to baví a dúfam, že mu to vydrží. Občas si zatelefonujeme a pokecáme čo máme nového.

Vo vašich stopách kráča aj syn Michal. Ako vyzerá jeho kariéra?

- Rozbehla sa celkom sľubne. Mišo sa stal juniorským majstrom Slovenska, ale potom ho v rozlete pribrzdili zdravotné problémy.

Má majster sveta a účastník dvoch olympijských hier nejaký nesplnený sen?

- Napríklad v susedných Čechách už fungujú malé telocvične, alebo kluby, kde si chodia mladí zaboxovať. Ľudia sa tam môžu odreagovať, alebo aj posedieť v bare pri kávičke, alebo pivku. Chcel by som také niečo postaviť aj v Martine. Keby bol v ponuke dobrý pozemok, hneď do toho idem.

franekx.jpg

Rodina pokope. Zľava dcéra Michaela, Michal Franek, manželka Zuzana a malá neter Anetka. FOTO: AUTOR

VIZITKA

MICHAL FRANEK

Narodil sa 18. 1. 1967 v Gbeľanoch pri Žiline. Začal s boxom v ZŤS Martin, podstatnú časť kariéry strávil v Dubnici a vojenčil v Dukle Olomouc. Štartoval na dvoch olympijských hrách. V Soule 1988 sa dostal do štvrťfinále a v Barcelone 1992 skončil v prvom kole. Na ME seniorov získal dve strieborné medaily (1989, 1991). Je juniorským majstrom sveta zlato vybojoval v roku 1985 v Bukurešti. Z juniorského európskeho šampionátu má aj jedno striebro z Tampere 1984. Môže sa pochváliť aj piatimi titulmi majstra ČSSR.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu
  2. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku
  3. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online
  4. Šanca pre mladé talenty z oblasti umenia, vedy či športu
  5. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime
  6. Stotisíc ľudí rozhodlo: Nadácia banky rozdelí štvrť milióna eur
  7. Slovensko má historicky najvyšší počet ľudí bankujúcich online
  8. ZSE ako jediné prináša Virtuálnu batériu pre fotovoltiku
  9. First moment: Španielske pobrežie patrí medzi najpredávanejšie
  10. Je lepšie menučko, alebo domáca strava? Týždeň sme varili doma
  1. Noerr advised on WebSupport deal
  2. Čo sa stalo s mojimi úsporami v druhom pilieri?
  3. Podnikanie a významné ukazovatele v roku 2019
  4. Smartfóny Samsung Galaxy S priniesli množstvo inovácií
  5. eKasa prichádza na Slovensko
  6. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu
  7. 4 úkony, ktoré treba absolvovať po založení s.r.o.
  8. Konferencia - EU support for research
  9. A dynamic year in the industrial and logistics sector
  10. Hotovosť je na ústupe. Karty akceptujú aj v kostole či na ulici
  1. Na dôchodok si možno sporíte zle. Šesť zásad správneho šetrenia 16 916
  2. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku 13 747
  3. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu 12 186
  4. Je lepšie menučko, alebo domáca strava? Týždeň sme varili doma 8 191
  5. Hotovosť je na ústupe. Karty akceptujú aj v kostole či na ulici 4 939
  6. First moment: Španielske pobrežie patrí medzi najpredávanejšie 4 663
  7. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online 4 627
  8. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime 3 735
  9. Zbrojársky líder z Považia pomáha ľuďom 3 620
  10. Šanca pre mladé talenty z oblasti umenia, vedy či športu 2 498

Hlavné správy z MY Turiec

Odkúpili pohľadávku, stavajú na nohy chovateľov hovädzieho dobytka

SANAGRO odkúpilo pohľadávku, ktorá mohla spoločnosť AFG Turčianske Teplice doviezť do konkurzu. Aktuálne bojujú o záchranu firmy na trhu a vysporiadanie podielov vlastníkov. Skupina hľadá možnosti spolupráce so susedným družstvom v Dubovom.

Daj sa dievča odmaľuvať, budeš mať pamiatku

Chlap v koši, turoň i prespanka. Aj takéto maškary sa budú 24. februára premávať v Múzeu slovenskej dediny v martinských Jahodníckych hájoch.

Na úrady si ešte počkáme

Na plánované klientske centrum v bývalej Neografii, v ktorom sa majú sústrediť všetky úrady štátnej správy, si možno rok počkáme. Na rekonštrukciu ešte len pripravujú podklady. Z druhej časti areálu už súkromný podnikateľ vyváža sutiny.

Miro Dacho: Niektoré slovné spojenia nás zabávali celé obdobie skúšok

Hľadisko Slovenského komorného divadla v Martine najnovšie zapĺňa inscenácia z pera dramatika Pavla Kyrmezera Komedia česká o bohatci a Lazarovi. Podobenstvo, inšpirované evanjeliom sv. Lukáša, aj po stáročiach potvrdzuje, že ľudstvo je nepoučiteľné.

Vlasta Kunovská: Každý má právo na  šťastie a všetko, čo k tomu potrebujete je skryté len vo vás

Opýtajme sa Vlasty, ona to určite bude vedieť! – tak takáto odpoveď v redakcii vždy nasledovala hneď potom, keď sme pátrali po niečom z turčianskej kultúry a nevedeli sme si spomenúť, kde to hľadať. Osobitne to platilo o divadle.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Liptovská Mara dala najväčšej priehrade meno i symbol

Ako minca má dve strany, tak ich má aj Liptovská Mara.

Móda v kaštieli: Predviedli spoločenské a svadobné šaty (+FOTO)

Módna prehliadka opäť pritiahla návštevníkov všetkých vekových kategórií.

Mäsopriemyslu na Turci uškodili aj pojazdné predajne z Poľska

Dotáciami sa všetko kriví, hovorí Zlatica Holubová.

Vybrali SME

Už ste čítali?