že naozaj idú Vianoce.
Na jedny Vianoce, ktoré Stanislav Rakovský strávil v Amerike, len tak ľahko nezabudne. Práve keď doplávali do New Yorku, spadli „dvojičky". Všetko - nálada, správy, smútok - boli touto udalosťou poznačené. O rok na to priplávali do Ameriky na Vianoce opäť. Najkrajšie sviatky v roku prežívali podľa niektorých ľudí v najkrajšom meste - New Orleanse. Stanislav však má na to svoj názor.
„Američania, ale aj Severania vôbec, nepoznajú záclony či žalúzie. Človek im vidí až do domu, do kuchyne, na stromček, na štedrovečerný stôl... Vtedy si poviete, že takto ste mohli byť aj vy so svojou rodinou doma," spomína si námorník z Martina na smutné sviatky ďaleko od domova. „Ešte kým plávame a loď nestojí v prístave, je to dobré. Človek nemá čas rozmýšľať nad tým, ako mu rodina chýba," dodáva.
Okrem rodiny im však na lodi na Vianoce nič nechýbalo. „Loď sme vyzdobili vianočnými ozdobami, nechýbal ani malý stromček. Na štedrovečernom stole sme mali parádne jedlo. Tradičná slovenská kapustnica, pamätám si aj vykostenú morku, v ktorej bolo vykostené kura," hovorí o dobrote Stanislav, ktorú vedel lodný kuchár vždy výborne pripraviť.
Na manželkinu kuchyňu však nedá dopustiť. Na Štedrý večer, keď je doma, majú štyri chody. „Vývar s mäskom, kapustnicu takú, že lyžica stojí, filé a kačku alebo hus. Večeriame dlho, kým všetko nezjeme. Deti sa nikdy nevedia dočkať, kedy už bude po hodovaní, aby sme mohli ísť rozbaľovať darčeky," hovorí o vianočnej tradícii.
