V isté vianočné ráno roku 1818 sa mestečku Oberndorf (Rakúsko) pri ranných rorátoch pokazil organ. Zastupujúci organista Franz Xaver Gruber zistil, že myši prehrýzli mech organa. Bolo jasné, že do polnočnej svätej omše sa organ opraviť nepodarí. Miestny kaplán Mohr popoludní dal učiteľovi Gruberovi ako vianočný darček báseň, neskorší text piesne, ktorý začínal: „Stille Nacht, heilige Nacht..." Gruber, dojatý nádherným posolstvom pokoja a lásky, si sadol a za necelú hodinu skomponoval na slová básne kaplána Mohra nesmrteľnú melódiu. Obaja autori sa vo svätú noc roku 1818 vydali na cestu z Arnsdorfu do Oberndorfu v Salzburgskom okrese. Tu v kostole svätého Michala mal Jozef Mohr slúžiť polnočnú svätú omšu. Pre nefunkčný organ si učiteľ vzal so sebou gitaru, aby po omši pieseň s veriacimi nacvičil. Basový part spieval Gruber, tenor Mohr, na konci každej strofy sa pripojili ľudia.
Pokazený organ napokon pomohol tomu, že sa pieseň začala rýchlo šíriť aj do ďalších miest a končín sveta. Ako? Organársky majster zo Zillertatu, ktorého zavolali, aby opravil pokazený organ, tu totiž počul spievať novú pieseň, naučil sa ju a priniesol do svojej dedinky. V dedine bol obuvník s dobrým hudobným sluchom. Pieseň si zapamätal a keď predával po trhoch svoje topánky, na prilákanie zákazníkov začal vždy spievať Stille nacht. Keď sa ľudia zbehli okolo, začal ponúkať svoj tovar. Tento spôsob si osvojili aj iní predavači, a tak pieseň prenikala ďalej a ďalej. V tlači sa Tichá noc objavila až v roku 1840 a onedlho jej prisúdili titul „najkrajšia pieseň sveta".
Autor: www.alinka.sk
