Tvorbu Slovenského komorného divadla v Martine sleduje Dagmar Podmaková od polovice sedemdesiatych rokov, teda od času, ktorý u mnohých slovenských tvorcov a kritikov divadla vyvoláva spomienky na noci v divadelnom klube a zápalisté diskusie o inscenáciách, smerovaní divadla, budúcnosti dramatického umenia, v ktorých sa kryštalizovali názory nielen na domácu divadelnú produkciu, ale hovorilo sa aj o inscenáciách všetkých slovenských divadiel. Bolo to preto, lebo v Martine sa zišli osobnosti, ktoré dokázali posunúť slovenské divadlo do nových výziev v umeleckých postupoch, vo výbere tém či hier.
Autorka knihy svedomito mapuje cestu divadla až do súčasnosti. Všíma si jednotlivé premiéry, orientáciu dramaturgie, režisérske i scénografické osobnosti, herecké výkony, hosťovania, prínosy do histórie slovenského či európskeho divadla, účasť na festivaloch, ceny, pozíciu divadla v spoločenských premenách a postojoch. Všíma si prínos Študia ako alternatívnej a potom na viac rokov hlavnej scény martinského divadla a opätovný návrat súboru na scénu zrekonštruovaného Národného domu. Obsah knihy prehľadne uložila do kapitol ohraničujúcich nosné medzníky vývoja divadla, ktoré delili tvorivé etapy martinskej profesionálnej scény. Text dopĺňajú fotografie ku každému predstaveniu, ktoré spolu so záverečným súpisom inscenácii obsahujúcim mená ich tvorcov finalizujú zámer autorky byť aj presným dokumentaristom novodobých dejín SKD.
Knihu inšpirovalo jubileum martinskej profesionálnej scény. Okrem toho, že jej obsah môže byť dobrým materiálom na štúdium úspechov divadla a potrebným zdrojom faktografických údajov, je aj dôstojným vydavateľským činom, ktorý si toto divadlo určite zaslúžilo. Design Ivana Riabiča z nej urobil nekaždodenný titul, červeno-čierno-zlatá farba navodzuje pocit slávnosti, čo podčiarkuje aj grafika celku i vnútorného členenia textu, fotografického a faktografického materiálu. Vytlačili ju P+M Turany, ktoré aj touto knihou dokázali, že vedia pevne držať štafetu turčianskeho polygrafického odkazu.
