eckých pracovníkov.
„Podnetom na prípravu a vydanie Dejín slovenskej literatúry bola skutočnosť, že staršie Dejiny (osvetové, vysokoškolské i akademické) sú zo súčasného hľadiska v poznávacej aj v interpretačnej oblasti v mnohom prekonané, poznačené dobovou politickou, ideologickou a kultúrnospoločenskou situáciou," píše v úvode tohto diela jeho zostavovateľ Imrich Sedlák.
Ako celok ich samozrejme nazavrhuje, pretože priniesli množstvo poznatkov, ktoré informovali slovenskú verejnosť o dejinách našej literatúry, ale bolo potrebné zbaviť ich ideových nánosov a kriticky ich prehodnotiť. Aktuálne dvojzväzkové dielo prezentuje najnovšie vedecké poznatky o slovenskej literatúre systematicky, ucelene a prehľadne, a to od stredoveku po súčasnosť súhrnom v desiatich kapitolách. Koncepciou, metódou i štruktúrou sú určené širšej čitateľskej verejnosti, študujúcej mládeži i odborným kruhom.
Prvý zväzok obsahuje prehľadné literárne štúdie o literatúre od staroveku po realizmus. Druhý zväzok sa zameriava na medzivojnové obdobie, obdobie epochy socilizmu a obdobie demokratizácie slovenskej spoločnosti a literatúry po roku 1989. Súčasťou druhého zväzku je i tvorba slovenských autorov v zahraničí. Jednotlivé kapitoly obsahujú použitú i odporúčanú literatúru a obidva zväzky sú vybavené registrami miest a mien.
Autorský kolektív tvoria siedmi univerzitní profesori a dvaja docenti zo šiestich slovenských univerzít v Bratislave, Nitre, Banskej Bystrici, Košiciach, Prešove a Trnave a dvaja vedeckí pracovníci. Tvorba dejín sa uskutočnila na pôde Slovenského literárneho ústavu MS v Martine a na ich vydaní sa podieľalo Literárne informačné centrum v Bratislave.
