Autor, skúsený literát a publicista Igor Válek z Martina (je aj autorom napr. Malého lexikónu literárnych diel - slovenskí autori, Malí lexikón literárnych diel - svetoví autori v predmetnej edícii), zvolil aj tentoraz štruktúru, ktorá sleduje všetky relevantné aspekty, vrátane zakomponovania literatúry a literárneho života do širších rámcov a kontextov (kapitola V literárnych topánkach mapujúca celý kraj od Kysúc cez Žilinu, Oravu a Turiec až po Liptov).
Z tohto uhla pohľadu je dôležité, že sú v nej priblížené napr. súvisiace pamiatky, múzeá a pamätné izby (v kapitole Literárne múzeá a pamätné izby literátov). Ako - v príslušnej kapitole - aj vybrané vydavateľstvá, ktoré pôsobia na území kraja (MS, SNK, Tranoscius, Vydavateľstvo Osveta, Knižné centrum, Vydavateľstvo Vzlet v Čadci, Artis Omnis Žilina...). Do celkového uceleného obrazu literárneho pulzovania v ŽSK patria (a sú tu zaradené) aj noviny, časopisy a, samozrejme, literárne kluby, ktoré tiež obohacujú celoslovenský literárny kontext.
Skúsený autor celú tému rozvrhol do šestice kapitol a spracoval pútavo i sviežo, so zmyslom pre vystihnutie podstatného. Nezabúdajúc na záverečný register, odporúčanú literatúru a adresáre... Stránkami lexikónu je dokázaná nezastupiteľnosť tzv. regionálnej literatúry v kontexte literatúry národnej, tak do šírky žánrovej rozmanitosti, ako aj časovej hĺbky a obsahovej farebnosti jej prejavov. Veď stačí spomenúť iba niektoré opisované prvenstvá a unikáty.
Na pôde dnešného Žilinského samosprávneho kraja sa tak čitateľ prostredníctvom Literárneho lexikónu Žilinského samosprávneho kraja zastaví napr. v Predmieri, rodisku J. I. Bajzu, autora prvého románu „René mládenca príhoďi i skúsenosti" (1783); v Necpaloch v Turci pri A. Šmálovi, prvom zostavovateľovi biografického slovníka slovenských spisovateľov (1775); v Mošovciach pri knižnom pokuse o prvú slovenskú detskú encyklopédiu (1852); stretne sa s T. Vansovou, autorkou prvého ženského románu „Sirota Podhradských" (1889); literátom a vydavateľom prvého literárneho časopisu v Európe (Slovenské pohľady...), J. M. Hurbanom; osobným lekárom veľkého Tolstého D. Makovickým z Ružomberka; najrevolučnejším štúrovským básnikom J. Kráľom z Liptovského Mikuláša; azda najplodnejším básnikom celej slovenskej literatúry, rodákom z Trstenej, františkánom R. Dilongom; prvou dámou moderného slovenského románu H. Zelinovou z Vrútok; bardom modernej slovenskej poézie, Liptákom zo Závažnej Poruby Milanom Rúfusom....
O nezabúdaní svedčia aj ďalšie stránky lexikónu pripomínajúce literárne podujatia spájajúce autorov so súčasnosťou, stačí uviesť Hviezdoslavov Kubín, Palárikovu Rakovú, Jašíkove Kysuce, Jurinovu jeseň... Ale aj Mestskú knižnicu Hany Zelinovej na Vrútkach a či Oravskú knižnicu Antona Habovštiaka v Dolnom Kubíne... (kapitoly Knižnice a kultúrne inštitúcie; Literárne súťaže, prehliadky a festivaly).
Literárny lexikón Žilinského samosprávneho kraja prispieva k hrdosti a možnosti vzdelať sa - spomenutou formou i obsahom -, keď vydáva svedectvo o sile veľkej časti slovenského literárneho slova a mnohých jeho tvorcov na území dnešného Žilinského samosprávneho kraja. Na 300 stranách knihy čitatelia stretnú takmer päť a pol stovky autorov s blízkym vzťahom k nášmu kraju a v závere i viac ako sedem desiatok literátov dneška spoznajú aj na fotografiách.
