košoch a nie pri nákupných.
Jeden z košíkov dokonca slúžil ako smetiak, zízali z neho na mňa prázdne plastové krabičky, v ktorých zvyknú predávať nátierky či šaláty, bolo tam množstvo roztrhaných letákov a plno papierikov. Zákazníka už tento pohľad odrádza od vstupu do predajne. Konkurencia blízkeho Kauflandu zdá sa ľudí z Billy nemotivuje.
Napriek nepríjemnému "privítaniu" som do obchodu vstúpila. Bola takmer prázdna, znudené predavačky hľadeli do časopisu alebo spolu trkotali. Naozaj neviem, kto zodpovedá za najbližšie okolie predajne, ale myslím si, že už samotné predavačky by tento pohľad mal nabudiť k tomu, aby niečo podnikli. Ak to nepatrí do ich pracovnej náplne, mal by sa o to postarať ten, do koho pracovnej náplne to patrí.
Prechádzala som medzi regálmi. Čosi som kúpila, pristavila som sa aj pri "kútiku" zlacneného tovaru. Aj keď som dlhšie v Bille nebola, zistila som, že nič sa nezmenilo. Klasika má zelenú. Tovar, ktorému končí doba použiteľnosti v daný deň, prípadne na deň druhý, je sústredený na jedno miesto. Potiaľto je to v poriadku. Menej v poriadku je už to, že na takomto tovare nenájdete cenu. Prilepili na ňu len akúsi polovičnú lepku, z ktorej zákazník vydedukuje len percento, ale o akú výšku percenta ide, hľadá márne. Plná cena uvedená nie je, výška percentuálnej zľavy tiež nie, cenu po zľave by ste tiež márne hľadali. Nemyslím, že toto je správne. Pri pokladni som svoje pohoršenie dala najavo. Povedali mi tam, že oranžové lepky znamenajú 50-percentnú zľavu. Také ľahké a ja som na to neprišla!
Možno je zbytočné rozčuľovať sa nad takýmito "malichernosťami", veď konkurenčný boj býva spravodlivý. A aj na „kapitalistov" sa možno vyhovoriť. Škoda, že aj vtedy, keď za zrušením obchodu je aj lenivosť a ľahostajnosť zamestnancov .
