NOLČOVO. Malá dedinka medzi Krpeľanmi a Podhradím sa začína podobať na skanzen. Pripomínajú ho staré domy, nové sú len kde tu. Môže za to elektrické vedenie vysokého napätia 220 a 400 kilovoltov, ktoré sa v sučianskej rozvodni napája na medzinárodnú sieť. V šesťdesiatych rokoch ho natiahli nie mimo dediny ako inde, ale priamo ponad domy. Tie podľa zákona patria do ochranného pásma, v ktorom sú zakázané stavebné práce i výsadba vysokej zelene. Pásmo zaberá asi tri štvrtiny obce.
Pásmo znížilo cenu nehnuteľností
„Chceli by sme sa rozrastať, ľudia sa aj pýtajú na pozemky, ale tie stavebné sú práve v ochrannom pásme," uviedol jeden z príkladov zastupujúci starosta Vladimír Čavajda, ktorý si za svoj život pamätá len výstavbu novej ulice mimo tohto pásma alebo domov „načierno" v rámci neho.
„Boli by tu oveľa lacnejšie pozemky ako blízko mesta," vyzdvihol asi najdôležitejšiu výhodu stavania v Nolčove. V ochrannom pásme sú zakázané akékoľvek stavebné úpravy, čo komplikuje i predaj starých domov. „Nedávno sa ktosi pokúšal predať starú chalupu, ale musel ísť pod cenu," pridal zastupujúci starosta.
Okrem toho sa Nolčovania tak trochu obávajú i negatívneho vplyvu na zdravie. „V Holandsku vraj prišli na to, že pod vysokým napätím vzniká nebezpečné elektromagnetické pole. U nás tvrdia, že to ohroziť nikoho nemôže, ale kto vie," pokrčil plecami.
Chcú stožiar premiestniť inam
Priamo ponad dedinu vedie trasa z dvoch kovových konštrukcií s napätím 220 kilovoltov a jednej „štyristovky". Tú chce Slovenská energetická prenosová sústava (SEPS), ktorá vedenie spravuje, tento rok rekonštruovať, čím by ju „oživila" na ďalších 40 až 60 rokov. A to by vývoj obce zastavilo na poriadne dlho. Preto zastupujúci starosta s Nolčovanmi spísal petíciu za jej premiestnenie.
„Dvestodvadsaťdvojky majú životnosť desať rokov a vraj ich potom celkom odstránia, takže to nie je tak dlho. Avšak štyristovka by nám tu život poriadne skomplikovala," vysvetlil Vladimír Čavojda. „Keby tento stožiar premiestnili bližšie k tomu novému pod horami, viedli by drôty mimo obce. Našli sme už aj pozemky," ukázal návrh spred dvoch rokov Vladimír Čavajda, s ktorým bol i v Bratislave v centrále SEPS. Naznačil, že spoločnosť by bola ochotná na návrh pristúpiť, premiestnenie stožiaru by však vraj náklady zvýšilo a bolo by to časovo náročné...
Správca vedenia s obcou rokuje
SEPS nás informovala, že rekonštrukciu 400kilovoltového vedenia č. V406 pripravuje od roku 2008, pretože je na konci svojej životnosti. „Ak by sa nevymenili oceľové konštrukcie a ostatné komponenty, hrozí možná havária vedenia," vysvetlil výkonný riaditeľ sekcie komunikácie Igor Gallo.
Ako ďalej uviedol, začiatkom januára dostala spoločnosť z Nolčova petíciu. Podľa zákona síce nie je SEPS orgánom verejnej správy, ktorá je povinná petíciu vybavovať, no začali sa ňou zaoberať. O konkrétnych riešeniach Igor Gallo zatiaľ nehovoril. „Naša spoločnosť v súčasnosti rokuje so zástupcami obce Nolčovo o požiadavke na preložku vedenia a o ďalšom postupe pri rekonštrukcii vedenia. Existuje viacero variant, momentálne ich posudzujeme," uviedol Igor Gallo.