Pondelok, 20. marec, 2023 | Meniny má Víťazoslav

V divadle ide o energiu poznania

Po tretej premiére tejto divadelnej sezóny v martinskom SKD sme sa porozprávali s režisérom Moliérovho Mizantropa, hosťujúcim Romanom Polákom.

Román Polák v Martine (uprostred) v spoločnosti Mária Kráľovičovej a Františka Výrostka.Román Polák v Martine (uprostred) v spoločnosti Mária Kráľovičovej a Františka Výrostka. (Zdroj: Tomáš Kubín)

Vaše režisérske pôsobenie v martinskom divadle je od začiatku lemované úspechmi. Pozoruhodné a medzinárodne ocenené inscenácie Baal a Dotyky a spojenia sú stále citované, druhá z menovaných dala dokonca symbolický názov martinskému divadelnému festivalu. Vaša nedávna inscenácia Ivanova má na svojom konte nezanedbateľnú sumu Dosiek, vrátane za réžiu i ako najlepšia inscenácia sezóny 2005/2006. Dosť dôvodov na návraty, všakže? Predsa však - čím je pre vás Slovenské komorné divadlo v Martine príťažlivé?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

- Je to divadlo, o ktorom s láskou hovoril môj učiteľ, režisér Miloš Pietor. V tomto divadle som umelecky vyzrel. Tu som sa sformoval. Tu som nadväzoval na tradíciu, i ju búral. Tu v Martine bol Slovenský spevokol, Matica i Národný dom, tu vznikalo slovenské divadlo. Ale čo je najpodstatnejšie, tu som mal šťastie na spolupracovníkov. Scénograf Jožo Ciller, kostýmová výtvarníčka Marika Cillerová, dramaturg Martin Porubjak, to bol tím, ktorý ma pred tridsiatimi rokmi motivoval a ja verím, že som motivoval ich. A herci, množstvo výborných hercov: Jaroslav Vrzala, Anton Šulík, Katka Vrzalová, Tibor Bogdan, Emil Horvát a mnohí iní, to bola živá tradícia, s ktorou sa mohol mladý človek konfrontovať, ale i učiť sa a nadväzovať. Martin ma zasiahol silnou zhustenou kultúrnou tradíciou. Samozrejme, bolo tu i dosť malomeštiactva, ale to už k divadelnému životu patrí. Rád sa sem vraciam, je to pre mňa konfrontácia s tým, kam som dospel ja, kam divadlo, kam spoločnosť. Tu sa mi vracajú spomienky a istým spôsobom ma to spomínanie prostredníctvom konkrétnej réžie očisťuje.

SkryťVypnúť reklamu

Vašou tohtoročnou premiérou Mizantropa na scéne Národného domu pokračujete s martinským súborom v inscenovaní hier francúzskeho dramatika Moliéra. V rokoch 2001 - 2003 ste pre toto divadlo režírovali a autorsky upravili moliérovský triptych Don(a) Juan(a), Striptýz Tartuffe, Úbohý lakomec. Prečo dnes prichádza na rad Mizantrop, hra napísaná takmer pred štyristo rokmi? Čím oslovila vás a aký význam má jej uvedenie pre súčasného diváka v rozbehnutom, rozporuplnom 21. storočí?

- Hľadanie morálky má vždy význam. Aj pred štyristo rokmi, aj dnes. A Mizantrop je hra o morálke, lepšie povedané o nemorálke. Smutné je to, že sa spoločnosť v negatívnych vlastnostiach vlastne nemení. Len je sofistikovanejší spôsob ako klamať, podvádzať, kradnúť. Moliére hrou kritizoval kráľa, šľachtu, súdnictvo, ktoré nerozhoduje podľa práva, ale podľa známostí, úplatkov, podľa toho, kto má bližšie ku kráľovi. Stačí si zameniť kráľa za predsedu, dvor za vládu, súdnictvo ani netreba zamieňať a zrazu sme šokovaní, aká je tá hra moderná. Pokrytecké sú u Moliéra nielen spoločenské vzťahy, ale tiež intímne vzťahy medzi mužom a ženou. Ani v tejto oblasti sme za tých štyristo rokov nedospeli k niečomu pozitívnemu. Verejný priestor je presýtený telesnosťou. Vonkajšok má prednosť pred vnútornosťou. Je to trh márnosti a prázdnoty. Aj naša inscenácia pracuje s touto odľudštenou formou dráždivosti. Hovorí sa o láske, ale vidíme len ľahké erotično. V tomto prostredí hlavný hrdina Alcest, ten, ktorý túži po skutočnej láske, po pravdivosti a poctivosti, pôsobí na ostatných smiešne a naivne. Aj to je smutná správa pre súčasnosť. Zvykli sme si na špinavé pomery a tí, ktorí proti tomu chcú niečo povedať, sú nám smiešni.

SkryťVypnúť reklamu

V martinskom divadle ste pri dnešnom príchode, s odstupom niekoľkých rokov, našli zmeny v umeleckom súbore. Niektorí herci (aj vaši nedávni protagonisti) odišli, stálice ostávajú, viacerí mladí prišli do Martina prednedávnom. Ako sa vám s hercami pracovalo, našli ste na „svojho" Mizantropa správnych predstaviteľov?

- Vsadil som na mladú generáciu. Nie preto, že by som zrelým hercom neveril. Naopak, mám ich rád a možno by naše názory boli oveľa bližšie ako názory na život a spoločnosť mladých ľudí, ktorí sú o tridsať rokov mladší. Ale mňa zaujímal hlavne názor mladej generácie na pokrytectvo a klamstvo, na falošnosť a povrchnosť citov. Áno, mnohokrát máme pocit, že mladých zaujímajú najmä konzumné veci, že problémy spoločnosti sú im ľahostajné. Práca na tejto inscenácii ma utvrdila v tom, že to nie vždy je pravda. Som rád, že mladí hovoria mladým o prázdnote, ale i o túžbe niečo zmeniť. Bola to príjemná práca na náročnom projekte. A mali sme si aj čo povedať. Aj o tom, že ani v živote ani na javisku sa k výsledkom nedopracujeme ľahko a bezproblémovo. Verím, že táto inscenácia osloví divákov a pre hercov bude dobrou príležitosťou rásť s hrou ľudsky i profesionálne.

V apríli 2006, bezprostredne po premiére Ivanova vo vašej réžii, ste odchádzali z martinského divadla priamo na riaditeľské miesto v Činohre Slovenského národného divadla v Bratislave. Z miesta riaditeľa SND ste odišli takmer o rovné dva roky na vlastnú žiadosť. Dnes je opäť problém s obsadením vedenia v národnom divadle. Prečo je taký problém viesť našu prvú scénu?

- Je to téma, ktorá sa otvorila až po odchode generálnej riaditeľky Hroncovej. Zatiaľ je to diskusia o osobách, bohužiaľ. Tá pozitívna je pani Hroncová, ktorá chcela z divadla spraviť európske divadlo a všetci ostatní sú konzervatívci, ktorí ju donútili odstúpiť. Ja som odstúpil kvôli nej, nemal som na ňu žalúdok. Ale nemám už chuť reagovať na jej názory, ktoré sa neustále vracajú vo výpovediach mnohých jej obdivovateľov. Ak je naozaj schopná kultúrna manažérka, určite si nájde príležitosť, aby o tom presvedčila širokú kultúrnu verejnosť. Môj názor na SND sa nemení ani po dvoch rokoch pôsobenia vo funkcii riaditeľa činohry. Spolužitie troch súborov pod jednou strechou je umelé a môže fungovať len vtedy, ak majú čo najväčšiu umeleckú aj ekonomickú autonomitu. Činohra je divadlom slova, divadlom jazyka, jej zmyslom je oslovovať čo najširšie publikum s programom veľkého klasického svetového i slovenského dramatického aj literárneho dedičstva. Oproti tomu sa nesmie báť osloviť diváka i zaujímavými textami našich slovenských dramatikov, ale tiež súčasných svetových dramatikov. Tento program nie je ničím novým, len ho treba neustále tvarovať smerom k problémom súčasnosti. Národné divadlo nemá byť len elitným klubom dobrých a výborných hercov, má to byť i otvorená kultúrna inštitúcia. Pokúšal som sa činohru otvoriť pre nových režisérov i novým hosťujúcich hercov. Tá tendencia chvalabohu pretrváva i po mojom odchode. No súčasne s ňou sa mobilizujú sily opačné. Uzatvoriť divadlo. Nepripustiť doňho tých, ktorí necítia ako my. Mnohí túžia po zábavných inscenáciách a vôbec, prispôsobiť sa vkusu televízneho diváka. Verím, že zvíťazí tá prvá tendencia. Potom, keď vzniknú skutočne zaujímavé inscenácie (a mnohé už vznikli), môže divadlo oslovovať zahraničných režisérov, pokúšať sa dostať do širšieho európskeho kontextu (aj v tom je už na čo nadväzovať). Ale prvoradé je pokračovať v procese približovať sa k divákovi. Nie lacnou zábavou (tej je všade až príliš veľa), ale náročnými humanistickými hrami, ktoré mapujú kultúrne dedičstvo ľudstva.

Pre režiséra v sústredenom hľadačskom období - iste veľmi krátkych a nepostačujúcich šiestich týždňov - je dôležité zázemie. Pre Romana Poláka je to v Martine už po druhý raz rodina. Vaše dve malé dcérky spolu s mamou tu opäť počas skúšobného obdobia boli s vami. Iste preto, aby vám vytvorili potrebnú harmonickú pohodu po práci. Ako sa im to darilo, čo ste spolu podnikali ako mladá rodina, tentoraz v riadne zimnom Martine?

- Už ma nebaví cestovať samotný po svete. Samota je niekedy obrodzujúca. Ale ja som dnes rád, keď môže byť pri mne rodina. Moja žena bola na materskej, keď som skúšal v Martine Ivanova a na materskej je aj teraz, keď som skúšal Mizantropa. Predpokladám, že čas materských už asi u nás končí a potom znova príde samota pri skúšaní, alebo postupné obmedzenie mojich réžií mimo domova. Uvidíme. Tie dve inscenácie, ktoré vznikli na materskej, mali zmysel. A o to v divadle ide. Aby malo zmysel a aby z neho vyžarovala pozitívna energia. A je jedno, či ide o komédiu alebo o tragédiu. Ide o energiu poznania.

VIZITKA

Roman Polák pôsobil od roku 1984 vo vtedajšom Divadle SNP v Martine ako režisér, neskôr aj umelecký šéf. Výsledky jeho práce v martinskom divadle ho zaradili medzi najvýznamnejších divadelných režisérov 80. rokov. Najúspešnejšie martinské inscenácie Dotyky a spojenia (1988) P. de Marivaux a Brechtov Baal (1989) reprezentovali československé divadlo na medzinárodných festivaloch po celej Európe. Obidve predstavenia mali úspech na prehliadkach vo Wroclavi a Toruni v Poľsku, Baal bol udalosťou v Moskve, Dotyky a spojenia na BITEF v Belehrade a obidve predstavenia nadchli divákov aj odbornú kritiku v škótskom Edinburghu, kde Dotyky dostali prestížne ocenenie kritikov denníka The Guardian. Od roku 1990 Roman Polák spolupracuje s Divadlom Astorka - Korzo 90, najskôr ako hosťujúci režisér, od roku 1996 do roku 2000 je interným režisérom, od roku 2005 aj umeleckým šéfom Astorky. Pôsobí tiež v Košiciach, v činohre aj opere a v súbore Slovenského národného divadla v Bratislave, hosťuje v Národnom divadle v Prahe. Do martinského divadla sa v priebehu rokov stále úspešne vracia. Najnovšia inscenácia Moliérovho Mizantropa sa dozaista zaradí do pozoruhodného radu Polákových divadelných návštev v Slovenskom komornom divadle v Martine.

Najčítanejšie na My Turiec

Inzercia - Tlačové správy

  1. Amazon v Seredi dáva veciam druhý život
  2. Katka so vzácnym ochorením: Rozhodla som sa, že deti mať nebudem
  3. Ako riešia krízu v zahraničí? Nižšia daň, zľavy z odvodov, zmrazená cena potravín
  4. Ako môžu elektromobily znížiť náklady vašej firmy?
  5. Okuliarové šošovky ZEISS SmartLife
  6. Čím je Azúrové pobrežie tak príťažlivé? Zistíte po pár chvíľach
  7. Náš mobil môžu ovládať na diaľku, ale dá sa tomu zabrániť
  8. Tipuj dedinský futbal online a vyhraj zájazd na Ligu majstrov
  1. Bývanie, ktoré má všetkých "5P"
  2. Nový e-book od BaseLinker Kompletný sprievodca po marketplacoch
  3. Okuliarové šošovky ZEISS SmartLife
  4. Ako môžu elektromobily znížiť náklady vašej firmy?
  5. Pulirio.sk - upratovacia firma, ktorá vznikla z nuly
  6. Kedy s dieťaťom prvýkrát k zubárovi? Odpoveď vás prekvapí
  7. Čím je Azúrové pobrežie tak príťažlivé? Zistíte po pár chvíľach
  8. Najlepšie spotrebiče do malých bytov podľa odborníkov
  1. Doba nízkych úrokov je späť. Garantovaná hypotéka 1,49% 13 426
  2. Náš mobil môžu ovládať na diaľku, ale dá sa tomu zabrániť 12 443
  3. Ako riešia krízu v zahraničí? Nižšia daň, zmrazená cena potravín 10 808
  4. Čím je Azúrové pobrežie tak príťažlivé? Zistíte po pár chvíľach 8 762
  5. Jednoznačný recept na úspech? Buďte pripravení prispôsobiť sa 7 698
  6. Aké sú NAJ slovenské chute? Prezradili ich známi výrobcovia 5 517
  7. Získajte peniaze pre zelený projekt. K dispozícii je 250-tisíc 2 979
  8. Amazon v Seredi dáva veciam druhý život 2 219

Blogy SME

  1. Peter Štefãnik: O Nobelovú cenu mieru bude tento rok tuhý boj
  2. INESS: Zdravotnícke zákony majú 603 novelizácií
  3. Ján Lopušek: O hrobároch Slovenskej politiky.
  4. František Srnka: MYŠLIENKY Z ANTIKY 1.
  5. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými Kalváriami - Dolná Ždaňa
  6. Peter Krivda Soliwarski: Túlačky XCVI - Revište hrad
  7. Milan Buno: Vydržte, nevzdávajte sa, zdolávajte svoje limity...a zažijete zázraky! | 7 knižných tipov
  8. Michael Achberger: Ako detox môže poškodiť váš organizmus: Varovanie pred nebezpečnými účinkami detoxikácie
  1. Matúš Baňas: Reforma vzdelávania na Slovensku - poďme spáliť aj posledné zvyšky toho dobrého, čo v slovenskom školstve ostalo 6 644
  2. Magdaléna Cifrová: Konečne potrestaný pedagóg na VŠVU a aké dôležité je ospravedlniť sa 6 352
  3. Radovan Čipka: Ako Záborská znesvätila tému pomoci ženám 6 291
  4. Michael Achberger: Chudni rýchlo: Tieto cviky ti pomôžu spaľovať tuky efektívne! 4 391
  5. Miroslav Žiak: Drogy ako biznis pre vyvolených na Slovensku? 3 286
  6. Ján Valchár: Lúza znova útočí alebo Ako Prigožin kandidoval za prezidenta 2 684
  7. Michal Uherčík: Veľké riešenie alebo veľké fiasko. Parkovacie domy v Martine. 2 440
  8. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi II 2 294
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 58. - Reinhold Messner: Antarktída - nebo aj peklo zároveň, 2/2 (1990)
  2. Monika Nagyova: Moje blogovanie dosiahlo plnoletosť. Čitatelia mi občas dajú zabrať.
  3. Jiří Ščobák: Chcete od Hegera krev?
  4. Jiří Ščobák: Jak vykrmit akvárium?
  5. Jiří Ščobák: Ako zdaniť dividendy z akcií a ETF? Ako konkrétne vyplniť daňové priznanie?
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 57. - Reinhold Messner: Antarktída - nebo aj peklo zároveň, 1/2 (1989)
  7. Jiří Ščobák: Recenze služby: Tři roky se Slovnaftbajkem (aneb Bratislava bez auta a električenky)
  8. Monika Nagyova: Máte v okolí ľudí posadnutých upratovaním? Niet im pomoci.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Seniori si na otvorenie centra na Podháji ešte budú musieť počkať.

Mesto Martin presný termín spustenia centra ešte neoznámilo.


1 h
Žabokreky nastúpili v generálke proti Chlebniciam.

Turčianske tímy odohrali posledné zápasy pred ostrým štartom svojich súťaží. Fomat už zarezáva naplno, pričom v Malženiciach ho cez víkend zarezali natvrdo.


2 h
Trofej pre víťaza Ligy majstrov. Kto uspeje vo finále?

Výhra v súťaži záleží od tvojej šikovnosti a schopností.


16. mar
Ústrednou postavou zápasu bol hosťujúci Roman Jurák.

V nedeľu ponúkla séria Martin – Trnava zatiaľ najzamotanejšiu zápletku. V stretnutí, v ktorom každý chvíľku ťahal pílku, sa lepšie zorientovali Trnavčania.


13 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Pri obnove historického mesta by mohla pomôcť aj Európska únia.


22 h

Tréner Nitry v piatok hráčov sfúkol, v sobotu im poďakoval.


17 h

Cineama v Nižnej má za sebou výnimočný ročník.


a 2 ďalší 16. mar

Veľkú časť jedného z najstarších kaštieľov na Slovensku zbúrali v roku 2002.


18. mar

Blogy SME

  1. Peter Štefãnik: O Nobelovú cenu mieru bude tento rok tuhý boj
  2. INESS: Zdravotnícke zákony majú 603 novelizácií
  3. Ján Lopušek: O hrobároch Slovenskej politiky.
  4. František Srnka: MYŠLIENKY Z ANTIKY 1.
  5. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými Kalváriami - Dolná Ždaňa
  6. Peter Krivda Soliwarski: Túlačky XCVI - Revište hrad
  7. Milan Buno: Vydržte, nevzdávajte sa, zdolávajte svoje limity...a zažijete zázraky! | 7 knižných tipov
  8. Michael Achberger: Ako detox môže poškodiť váš organizmus: Varovanie pred nebezpečnými účinkami detoxikácie
  1. Matúš Baňas: Reforma vzdelávania na Slovensku - poďme spáliť aj posledné zvyšky toho dobrého, čo v slovenskom školstve ostalo 6 644
  2. Magdaléna Cifrová: Konečne potrestaný pedagóg na VŠVU a aké dôležité je ospravedlniť sa 6 352
  3. Radovan Čipka: Ako Záborská znesvätila tému pomoci ženám 6 291
  4. Michael Achberger: Chudni rýchlo: Tieto cviky ti pomôžu spaľovať tuky efektívne! 4 391
  5. Miroslav Žiak: Drogy ako biznis pre vyvolených na Slovensku? 3 286
  6. Ján Valchár: Lúza znova útočí alebo Ako Prigožin kandidoval za prezidenta 2 684
  7. Michal Uherčík: Veľké riešenie alebo veľké fiasko. Parkovacie domy v Martine. 2 440
  8. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi II 2 294
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 58. - Reinhold Messner: Antarktída - nebo aj peklo zároveň, 2/2 (1990)
  2. Monika Nagyova: Moje blogovanie dosiahlo plnoletosť. Čitatelia mi občas dajú zabrať.
  3. Jiří Ščobák: Chcete od Hegera krev?
  4. Jiří Ščobák: Jak vykrmit akvárium?
  5. Jiří Ščobák: Ako zdaniť dividendy z akcií a ETF? Ako konkrétne vyplniť daňové priznanie?
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 57. - Reinhold Messner: Antarktída - nebo aj peklo zároveň, 1/2 (1989)
  7. Jiří Ščobák: Recenze služby: Tři roky se Slovnaftbajkem (aneb Bratislava bez auta a električenky)
  8. Monika Nagyova: Máte v okolí ľudí posadnutých upratovaním? Niet im pomoci.

Už ste čítali?