MARTIN. Nielenže poskytuje obraz o tradičnej roľníckej kultúre na Slovensku do prvej polovice minulého storočia, ale zároveň sprostredkúva túto tému ako inšpiráciu v tvorbe umelcov. Autorsky sa pod ňu podpísali Peter Slavkovský z Ústavu etnológie Slovenskej akadémie vied a Daša Ferklová s Barborou Pekarikovou zo SNM v Martine.
V prvom základnom tematickom celku výstavy je dôraz položený na tradičnú agrárnu kultúru spojenú s prezentáciou poľnohospodárskych prác a chovu hospodárskych zvierat počas jednotlivých ročných období - zima, jar, leto, jeseň. Súbežne s tým je predstavený i duchovný svet roľníka, v rámci ktorého sú dokumentované zvyky a obrady, ktoré mali roľníkovi zabezpečiť hospodársku prosperitu v priebehu celého kalendárneho roka.
Výstava v tejto časti prezentuje život roľníka a jeho rodiny v zime, keď sa ťažisko práce prenieslo z polí a lúk do roľníckych usadlostí. Ukazuje zvyky a obrady na Katarínu, ktoré pokračovali dňom Ondreja, Barbory, Mikuláša, Lucie a Tomáša. Vrcholili vo vianočnom období, ktoré je na výstave prezentované interiérom časti roľníckej izby s ukážkou úpravy tradičného štedrovečerného stola. Všíma si aj obyčajový cyklus spojený s fašiangami, časom priadok, zakáľačiek a svadieb, ktoré sprevádzali početné hry, zábavy, obchôdzky masiek a muzík. Na jar sa pozornosť roľníka sústreďovala na prácu s pôdou, ktorá bola hlavným zdrojom obživy. Výstava ukazuje jarné zvyky a obyčaje, ktoré sa koncentrovali do úkonov zabezpečujúcich prosperitu hospodárstva - napríklad vynášanie Moreny a Dedka, nosenie letečka, veľkonočné sviatky, prvý výhon dobytka, prvá orba a podobne.
Výstava postupne návštevníci sprevádza roľníckym letom, obradmi letného slnovratu, dožinkami. Potom sa autori výstavy venovali trhom ako miestu na obchodovanie i stretávanie sa ľudí z rôznych regiónov. Ukázané sú prostredníctvom obrazového materiálu. Sviatkom, ktorým sa v jesennom období završoval hospodársky cyklus roľníkovej práce, boli hody. Konali sa vo výročný deň farského kostola, prípadne na výročie patróna, ktorému bol kostol zasvätený. Hody boli výročnou udalosťou a taktiež príležitosťou sa vzájomné sa stretnutie rodín. Ročný cyklus práce roľníka sa jeseňou uzavrel. Roľnícka rodina bola základným sociálnym priestorom, určovala statusy a povinnosti jej jednotlivých členov. Na toto poukazujú autori nielen v rámci jednotlivých ročných období, ale i citovaním kultúrnohistorických textov a dobovej literatúry.
Svet roľníka očami slovenských maliarov je druhou významovou rovinou výstavy. Začiatkom 20. storočia sa téma ľudového žánru stala prevládajúcim námetom slovenského maliarstva a v dielach umelcov pretrvala celé tri prvé desaťročia. Oproti mnohým iným historickým témam bola výhodou ľudopisnej tematiky jej aktuálnosť, hmatateľnosť. Samotní umelci si zároveň uvedomovali tenkú niť existencie tohto pomaly zanikajúceho sveta slovenského človeka. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo sa tak silno prejavil vo výtvarnom umení. To, že to bol do istej miery pohľad nostalgický, nie vždy zodpovedajúci priamej realite, to že videli dedinského človeka ako bytosť čistú a neskazenú, je do istej miery zámerná ideologizácia a sentiment samotných autorov.
Na výstave sa nachádzajú špičkové diela viacerých slovenských maliarov zapožičané zo slovenských múzeí a galérií, ktoré patria do vrcholných období ich tvorby. Výber autorov poskytuje návštevníkovi názorovú rozdielnosť, s akou pristupovali maliari k interpretácii tematiky. Romantickú rovinu prepisu videného reprezentujú svojimi dielami napríklad Jan Hála, Jozef Hanula, Peter Július Kern, Karol Ondreička. Voči ich neraz popisnému zobrazovaniu skutočnosti je výrazovou protiváhou tvorba autorov - Martina Benku, Gustáva Mallého, Janka Alexyho, Miloša Alexandra Bazovského, Zola Palugyaya, Ľudovíta Fullu, Mikuláša Galandu, ktorí vo svojich dielach formulujú zásady moderného umeleckého diela. Osobitým prínosom je tvorba Antona Jasuscha, Edmunda Gwerka alebo kritický postoj vlastného surrealistického programu v diele Imricha Weinera- Kráľa.
Výstava ponúka návštevníkovi zaujímavú informáciu o spôsobe života slovenského roľníka. Je koncipovaná tak, aby oslovila širokú návštevnícku verejnosť rôznych generácií a to prostredníctvom inštalácie klasického trojrozmerného muzeálneho predmetu, unikátnych dobových fotografií (P. Socháň, K. Plicka, K. Skřipský, M. Martinček a ďalší), výtvarných diel autorov slovenskej moderny a originálnej hudby. Potrvá do 31. mája a je jednou z výstavníckych dominánt aktuálnej ponuky martinského SNM-EM.
