é evanjelické a katolícke zvony veľmi dobre pozná.
Od 16. storočia aj na Slovensku pretrvávali silné boje medzi stúpencami novej evanjelickej cirkvi a pôvodnou katolíckou cirkvou. Majiteľmi hradov boli raz katolíci, raz evanjelici. Im sa častokrát museli prispôsobovať aj poddaní. Tak ako sa vyvíjali a končili náboženské vojny, tak kresťania aj žili. Pokiaľ vojnu vyhrali evanjelici, privlastnili si aj niektoré katolícke kostoly. A naopak. Uhorskí panovníci v 17. storočí, v dobe prenasledovania evanjelikov a protireformácie, povolili evanjelikom v Turci len dva artikulárne evanjelické kostoly, a to v Necpaloch a v Ivančinej.
Kostol bez zvonov
Po vydaní tolerančného patentu v roku 1781 cisár Jozef II. povolil evanjelikom postaviť si vlastné kostoly, avšak za dedinou a bez zvonovej veže. Evanjelici z Martina, Jahodník, Dražkoviec, Doliny, Diakovej a Bystričky si dokázali postaviť kostol v roku 1784 za neuveriteľných sedem mesiacov. Postavili ho za mestom v poli, ktoré sa takmer o jedno storočie zmenilo na Memorandové námestie. O sedem rokov, v 1791 pristavili vedľa kostola aj drevenú zvonicu. V roku 1885 pristavili k prednej vchodovej časti kostola murovanú zvonovú vežu, ktorá je dodnes architektonickou dominantou kostola.
Zvonová veža
V najvyššej murovanej časti zvonovej veže môžeme vidieť tri veľké zvony z roku 1923. V strednej časti zvonovej veže sú dva zvony z Jahodník. Jeden je najstarším zvonom, ktorý máme v Martine. Odliaty bol v roku 1759 a zvonil už v časoch panovania Márie Terézie. Druhým zvonom je tzv. Ursíniovský, pomenovaný po významnom rodákovi z Jahodník. Tento bol odliaty v roku 1934 pri 150. výročí postavenia martinského evanjelickeho kostola. Tridsaťpäť rokov sa tieto zvony nepoužívali. Čakali na rok 2005, v ktorom František Záborský dostal dôveru od zosnulého pána farára Jána Bohdana Hroboňa, a zvony vyčistil, zabezpečil ich ťahanie novými lanami a znovu im vrátil ich krásny zvučný hlas.
Zvon slovami S. H. Vajanského
Ako uvádzajú historické údaje, z pôvodných siedmich martinských evanjelických zvonov ostali len tri. Prvé dva zvony boli zakúpené z peňažných zbierok za 215 zlatých v rokoch 1791 až 1792. Tretí zvon si evanjelici zakúpili v roku 1828. Keď evanjelici postavili murovanú zvonovú vežu v roku 1885, chceli mať v nej veľký zvon. Kúpili ho za 953 zlatých, vážil 384 kg, bol odlievaný u známeho uhorského zvonolejára Seltenhofera v Šoproni v Maďarsku. Zvon mal na obvode odliaty autorský nápis od S. H. Vajanského: „Boha chválim, živých povolávam a mŕtvych oplakávam."
Zvony roztavili na delá
Počas 1. svetovej vojny boli rekvirované nielen organové píšťaly, ale aj zvony. Zvonovina bola pretavená na hlavne ďalekonosných diel. Práve na otvorenie školského roku v septembri 1916 prišli vojaci zobrať najväčší zvon z roku 1885. Zvon vojaci vo veži rozbili a z veže v kusoch pozhadzovali. O rok neskôr vzali ďalší martinský zvon z roku 1828. V tento smutný deň vojaci zobrali aj zvon z Jahodník - zvon z roku 1806 a z Bystričky, ktorý pochádza z roku 1873. V evanjelickej kronike je zapísané: „Žiadostiam a prosbám o ponechanie zvonov nebolo vyhovené."
Čo vojna vzala, to láska dala
Martinskí evanjelici po 1. svetovej vojne si zakúpili v roku 1923 z peňažných zbierok za 35 tisíc Kčs tri nové, harmonicky zvukovo zladené zvony. Zvony odliala známa brnenská kovolejáreň Manoušeka. Tieto tri zvony zvonia aj v súčasnosti. Najväčší z nich váži 471 kg, dolný priemer má 100 cm a je na ňom odliaty nápis od P. O. Hviezdoslava: „Niet pravdy zmučenej, ó niet, ktorá neprešla by v slávu, niet krivdy najmenšej, ó niet, už Boh by nestrestal." Stredný zvon má na obvode vianočný chorálový nápis: „Sláva na výsostech Bohu a na zemi pokoj lidem dobrá vúle!" Najmenší zvon pripomína svojim nápisom 1. svetovú vojnu: „Čo vojna vzala, to láska dala."
Jubilujúci 250-ročný zvon
V bývalej jahodníckej zvonici sa nachádzali dva zvony. V roku 1970 sa začala rozsiahla asanácia Jahodník a výstavba nového bytového sídliska s novou základnou školou. Stará murovaná zvonica bola zbúraná. Dva zvony si Jahodníčania odviezli na konských ťažkých drevených vozoch do zvonovej veže evanjelického kostola na Memorandovom námestí. Jahodnícky 250-ročný zvon je najstarším zvonom na území Martina. Zvon je hladký, bez ornamentov, s latinským nápisom, ktorý v preklade znamená: „Zvon bol zakúpený z peňažných zbierok Jahodníčanov, ich starostu Hanulu, Nemilu a Jána Botzíra."
Hlas zvonov
František Záborský spomína, že naši starí otcovia, kresťania, hovorievali, že hlas zvona je hlasom božím. Preto si ľudia v minulosti zvony veľmi vážili, až natoľko, že dali na zvony i posledné peniaze. „Zvony patria ku kultúrnemu kresťanskému dedičstvu každej krajiny. Preto si ich chráňme a obdivujme. Zvony oznamujú, zvolávajú, vždy nám chcú niečo odkázať a stále majú čo povedať," hovorí František Záborský.
