odujúcej časti sezóny oveľa lepšiu východiskovú pozíciu.
Vo viacerých extraligových kluboch, pričom Martin nebol výnimkou, vládla pred štartom letnej prípravy veľká neistota. Napadlo vás vtedy, aspoň vo sne, že mužstvo bude v závere základnej časti bojovať o prvú štvorku?
- Asi neprezradím nič nové, keď poviem, že na začiatku leta prevládal aj medzi hráčmi v kabíne pesimizmus. Na druhej strane, všetko zlé je na niečo dobré. Keď dokážete prečkať ťažké časy, raz sa veci musia otočiť. To bol presne náš prípad. Zvládli sme kritické obdobie a o túto skúsenosť je teraz naše mužstvo silnejšie.
Martinský tím svojimi výsledkami počas základnej časti prevýšil predsezónne očakávania. Čo sa najviac popísalo pod naše bohaté bodové konto?
- Dôležitým ťahom bol príchod Mareka Urama a Karola Križana. Sú to osobnosti, ktoré vedia zabrať v pravej chvíli a takých hokejistov nie je v extralige veľa. Mužstvo nemalo dlhodobú krízu. Neprehralo väčší počet zápasov za sebou a tak bol bodový prídel pravidelný. Výborne hral aj tretí útok zložený z mladých hráčov. Chalani mali pár horších stretnutí, ale vzhľadom na ich vek, sa to dá ospravedlniť. Tréner sa tak mohol spoľahnúť na tri formácie. Keď sa nedarilo jednej, dokázali potiahnuť ďalšie dve.
V aktuálnom ročníku je zápasový program oveľa menej nahustený ako v minulosti. Vyhovuje vám takýto model súťaže?
- Chýba tomu väčšia pravidelnosť. Hrá sa zväčša v piatok a v nedeľu a ak ďalší piatok stojíte, tak ste celý týždeň bez súťažného stretnutia. Udržať sa v optimálnej hernej pohode len tréningom a bez pravidelného zápasového rytmu nie je vôbec jednoduché. Ľudia, čo riadia extraligu, by sa mali pokúsiť nájsť lepší hrací model.
Hráči sa síce neradi púšťajú do hodnotenia svojich výkonov, ale skúste sa pozrieť na doterajšie účinkovanie Davida Appela očami Davida Appela...
- Dokážem zahrať dva výborné zápasy a ďalší duel mi absolútne nevyjde. Hráč s mojimi skúsenosťami by si mal udržať určitý štandard. Na tom ešte musím popracovať. Aj počas aktuálnej sezóny som sa nevyhol výkyvom. Na začiatku ročníka ma postihlo vážne zranenie chrbta, a tak som musel pred zápasmi užívať silné lieky proti bolesti. Nechcem sa vyhovárať, ale keď hráč nie je v stopercentnej pohode, je to cítiť. Nezostávalo mi nič iné, len sa cez zdravotné problémy prehrýzť. Od Vianoc sa cítim po tejto stránke pomerne dobre a aj moje výkony počas januára a februára sa o niečo viac stabilizovali.
Takmer od začiatku ročníka pôsobíte v jednom útoku s Lukášom Říhom a tréneri vás až na malé výnimky nechávajú hrať stále spolu. Čomu to pripisujete?
- Lukáša poznám už osem rokov a dokážem ho v mnohých veciach pochopiť. Väčšina ľudí vidí len jeho chyby, ktorých síce nemá málo, no vo vnútri je to strašne dobrý človek. Priznávam, že s ním nie je ľahké vyjsť, ale ak máme na niečo opačný názor, dokážeme si to vyjasniť. Snažím sa ho brať takého, aký je a nestavať sa mu ani v ťažkých chvíľach chrbtom. Aj dobrá komunikácia mimo ihriska prospieva k zlepšeniu výkonom na ľade.
Aký je najväčší rozdiel medzi súčasným Martinom a tým z minulej sezóny?
- Tento rok je sila mužstva rozložená oveľa rovnomernejšie. V minulom ročníku to bolo viac o jednotlivcoch, na ktorých sa všetko hralo. Teraz nikto až tak veľmi nevyčnieva a všetci sa dokážu vo väčšej miere podriadiť kolektívu. Takáto cesta je však správna, čo dokazujú aj naše výsledky.
Martinčanom sa trikrát po sebe nepodarilo prejsť cez prvé kolo play off. Čo by mohlo v tomto ročníku otvoriť tímu z Turca semifinálové brány?
- Keby som mohol porovnávať s minulým ročníkom, tak už pred štartom play off bolo cítiť, akoby sa mužstvo vnútorne zmierilo s tým, že sezóna je stratená. Pred súbojmi so Slovanom nám chýbala väčšia vôľa po víťazstve a tak zápasy nemali potrebný náboj. Tento rok je situácia opačná. Chalani vedia, že môžu reálne pomýšľať na úspech. Rešpektujú sa medzi sebou a veria v schopnosti trénera. To je dobrý základ. Vo vyraďovacích zápasoch však každý musí ochotne padnúť do strely a spraviť krok navyše. Práve takéto zdanlivé maličkosti dokážu strhnúť celý tím a byť jazýčkom na váhach. Športový úspech sa skladá z množstva malých dielov, ktoré do seba nenápadne zapadajú. Komu sa podarí túto skladačku najlepšie zložiť, ten bude nakoniec najspokojnejší.
Vedeli by ste si za súčasného postavenia tímov v tabuľke vybrať najpriateľnejšieho súpera do štvrťfinále play off?
- Určite netreba veľmi špekulovať. Koho nám tabuľka prisúdi, s tým sa musíme popasovať. Mne osobne však celkom sedí Poprad a vždy sa mi proti nemu hrá veľmi dobre. Podtatranci majú veľa útočne ladených hráčov, a aj keď vedia solídne brániť, o poznanie viac ich to ťahá do útoku. V takomto prípade sa otvára väčší priestoru pre naše nebezpečné výpady. Ide však len o teóriu a o konečnom výsledku sa bude rozhodovať až priamo na ihrisku.
Môže byť pre nás výhodou odštartovať štvrťfinálovú sériu pred domácim publikom?
- Prvé zápasy v sérii bývajú veľmi opatrné a nikto sa nikam neženie. Aj my musíme byť trpezliví a určitou dávkou zhovievavosti sa musia vybaviť aj naši diváci. Stačí jeden hlúpy gól alebo zbytočná chyba a môžete si pokaziť celú sériu. Potom vám nezostane nič iné, len čakať rok a možno aj viac na ďalšie play off. Treba začať rozumne, postupne zo seba striasť nervozitu a nakopnúť sa správnym smerom. V Martine je vyspelé hokejové publikum, ktoré dokáže chápať aj tieto súvislosti. Preto verím, že ak začneme vyraďovaciu časť doma, bude to pre nás výhoda.
