ktorú začali ešte Révaiovci. Spokojní sú aj ochranári.
MOŠOVCE. Nové alejové stromoradie by malo stáť za areálom kúpaliska smerom k hore a malo by ho tvoriť dokopy sedemdesiatsedem listnáčov. S ich výsadbou by mali obyvatelia Mošoviec začať už v apríli.
Symbolika sedmičiek
Starosta obce Ján Žirko nás informoval, že vysádzané stromčeky budú vo forme odrastkov so založenou korunou vo výške 2,5 metra. Súhlasne sa k výsadbe vyjadrili aj ochranári, s ktorými starosta konzultoval každý krok. „Zámer obce realizovať takúto výsadbu hodnotím veľmi pozitívne. Stromoradie z našich domácich druhov lipy malolistej, lipy veľkolistej a javora mliečneho okrem plnenia biologických funkcií, skrášli územie a zvýši jeho rekreačný potenciál pre obyvateľov a návštevníkov obce," povedala botanička Viktória Chilová z Národného parku Veľká Fatra.
„Starať sa o stromčeky budú žiaci Základnej školy Jána Kollára v rámci environmentálnej výchovy," domýšľa detaily starosta. Ich výsadbou podľa jeho slov dedina prakticky odštartuje oslavy obce pri príležitosti 777. výročia prvej písomnej zmienky o obci. Poukázal aj na určitú symboliku čísel, podľa ktorej počet stromčekov nebol vybraný náhodne, ale prispôsobený výročiu obce. Nové aleje tak nadviažu na historický odkaz spred sto rokov, kedy aleje plnili skôr praktický význam a vysadili ich zemepáni Révaiovci.
Aleje mali brániť veľkému vetru
„Révayovcom patrili lesy, lúky i polia, ktoré dostali za aktívne služby v protitureckých bojoch. Aleje však patria do širšieho celku. Najskôr dali základ anglickému parku vedľa kaplnky, ktorý začal vznikať okolo 16. - 17. storočia a časom prerástol do lesoparkov. Cestičkami prechádzal smerom do Blatnice, do Socoviec a na Háj," vysvetľuje riaditeľ Slovenského národného literárneho múzea v Martine Jozef Beňovský. Na týchto miestach aleje ešte stále vidíme. Tvoria ich prevažne javory, jasene, gaštany, ale aj orech čierny a v súčasnosti sú už chránenou pamiatkou. „Z fotografií vieme doložiť, že alejovú promenádu z roku 1880, si zemepáni postavili pred kaštieľom z topoľov, no tie sa časom stratili," pokračuje historik.
„Pôvodné panské majetky, ktoré sú pri Blatnici či Háji, neboli polia ako ich vidíme dnes, museli ich vyklčovať. Boli tam však veľké vetry, ktoré vysúšali polia a tak zemepáni vymysleli umelé stromoradia, ktoré mali zabrániť vysúšaniu pôdy," hovorí J. Beňovský o citlivom prístupe Révaiovcov k prírodnému prostrediu.
Lipy sú spojené s Kollárom
Aleje podľa neho mohli vzniknúť niekedy v druhej polovici 19. storočia, takže dnes sú mnohé stromy už storočie staré. V tom čase boli vraj Mošovce aj remeselníckym sídlom, doniesli sa sem aj cudzokrajné stromy.
„Hovorilo sa o čiernych orechoch, v aleji smerom na Blatnicu, ktoré mali byť odolnejšie. Kožušníci ich údajne používali ako farbivo na farbenie koží," pridáva informácie Jozef Beňovský a dodáva: „Rozširovanie alejí je dobrým nápadom, ako ďalej pokračovať v krajinotvorbe, naznačujú to aj skúsenosti spred sto rokov. „Myslím si, že by v novej aleji mali byť vysadené aj ihličnaté stromy, pretože je tam už spojenie s horou," vysvetľuje. „Líp máme dostatok v strede obce. Veľa medujú a ničia všetko. Sú aj v Kollárovej záhrade pri Kollárovom dome, tam je tiež malá lipová alej," dodáva J. Beňovský.
