o Prahy.
BELÁ-DULICE. Médiá uvádzajú správy z Necpalskej doliny, po správnosti však českí skialpinisti vstúpili na severný - opačný žľab smerom na Havranovo v Belianskej doline. A to aj napriek tomu, že bol vyhlásený 3. stupeň lavínového nebezpečenstva. Podľa riaditeľa Horskej záchrannej služby (HZS) oblastného strediska Veľká Fatra Vladimíra Viteka prvá sa žľabom spustila žena, za ňou jej manžel a za ich kamaráta sa už nikto zo zvyšnej trojice nestihol pripojiť, pretože sa spustila lavína.
Mužov masa snehu strhla do Belianskej doliny a ostali pod nánosom snehu. Skialpinistku zasiahla lavína len okrajovo a podarilo sa jej zachytiť o stromy. Keď sa vyhrabala, prostredníctvom hľadacích prístrojov, ktoré pri sebe mali, sa vybrala mužov hľadať.
Manžela našla mŕtveho
Ako prvého našla svojho manžela. Telo 32-ročného muža pod 1,5 metrovou vrstvou snehu však už bolo nehybné. Vladimír Vitek uviedol, že sneh, pod ktorým sa mladý Pražák nachádzal, bol natoľko udupaný, že ho záchranári vykopali len s veľkou námahou. Druhého skialpinistu našiel záchranársky pes až po niekoľkých hodinách, keďže lavínový hľadací prístroj bol nefunkčný. Ležal pod tromi metrami snehu. Pri nehode zasahovali dva vrtuľníky s deviatimi horskými záchranármi a psami. Telá nebohých letecky transportovali do Belej-Dulíc, kde ich prevzala polícia.
Na druhý deň odcestovali
Skupinka skialpinistov patrila medzi desiatich turistov z Čiech, ktorí sa ubytovali v nedeľu 21. marca na Chate pod Borišovom. Zrejme si urobili výlet do slovenských hôr, pretože noc predtým spali na chate na Smrekovici pri Ružomberku, pod Borišovom plánovali byť do utorka. Jej správca Stanislav Arendáš pre MY Turčianske noviny povedal, že hneď na druhý deň po tragickej nehode, teda v utorok aj odišli. „V ranných hodinách som ich zviezol dolu do Necpalskej doliny, prišli po nich známi na autách až z Prahy, troch som odviezol k vlaku do Žiliny. Odchádzali veľmi nešťastní."
Skupinku tvorili páry vo veku okolo 30 rokov, najstarší z turistov vraj mohol mať 45 rokov. Cestou z chaty spomenuli Stanislavovi Arendášovi, že po týchto horách nechodili po prvýkrát. „Vraj tu boli pred šiestimi rokmi v lete," sprostredkoval nám chatár.
Lavíny padajú samovoľne každý rok
Vladimír Vitek tvrdí, že skialpinisti stúpili na strmý svah veľmi dobre vybavení vyhľadávacími prístrojmi, no v nie správnom čase. Pre oblasť Veľkej Fatry platil totiž tretí z piatich stupňov lavínového nebezpečenstva. „Sneh bol podmočený, miestami nedostatočne drží na svahu, takže hrozí jeho odtrhnutie," upresnil. Podľa Vladimíra Víteka sa tu však uvoľňuje lavína každý rok aj samovoľne, túto spustili oni sami. Lyžovali pritom po vzdialenom svahu, ktorý nie je často zlyžovaný.
Zahynulo tu viac ľudí
Na miestach, v ktorých českí skialpinisti zahynuli, našlo svoju smrť aj niekoľko ľudí pred nimi. Štatistika o lavínových nehodách, ktorú HZS nepovažuje za presnú, uvádza, že naposledy v okolí Borišova na západnej strane mala nebezpečná lavína spadnúť 26. januára 1984 a zomrieť tu mali dvaja ľudia. Ďalšia štatistika o smrteľných nehodách, ktorá je presnejšia, hovorí, že 18. januára 2000 v Belianskej doline zomrel pri páde z výšky Tepličan Braňo Mišík, 5. septembra 2003 zas na Chate pod Borišovom zomrel Martin Palúš z Martina na zlyhanie srdca.
