rannej zdravotnej služby na Slovensku a patrí do nadnárodnej skupiny Falck sídliacej v Dánsku.
Richard Koyš je nemocničným anesteziológom už pätnásť rokov. Jeho hlavným zamestnaním je už ale niekoľko rokov záchranná zdravotná služba „Fakt, že mám v podstate dve pracovné pozície vnímam pozitívne. Sú podobné, dajú sa dobre skĺbiť. Ku práci záchranára som sa dostal po skončení lekárskej fakulty, vtedy neboli tieto pracovné pozície obsadené. Využil som túto možnosť a časom ma práca záchranára začala tak baviť, že som pri tejto profesii zostal, " približuje začiatky svojej kariéry.
Najviac nehôd spôsobujú vodiči neprimeranou jazdou
Počas týždňa odslúži na záchranke spravidla dve denné a dve nočné služby v pozícii výjazdového lekára. Počet výjazdov závisí podľa toho, či ide o mestskú alebo o prímestskú stanicu. "V prípade mestskej stanice evidujeme niekedy aj 15 výjazdov za deň." Kde sa zasahuje najčastejšie? „Zvyčajne u pacienta doma, najčastejšie ide o internistické a neurologické diagnózy. Zasahujeme aj na cestách, pri nehodách. Autá havarujú najviac pre neprimerane rýchlu jazdu vodičov. Najmä mladí vodiči na silných autách preceňujú svoje schopnosti alebo nedostatočne odhadnú situáciu na ceste." dodáva.
Aj preto nemá o dramatické zážitky núdzu. Hoci ten, na ktorý si najskôr spomenul, nie je z cesty. „Pamätám si na prípad robotníka, ktorého hlboko v lese zavalil traktor. Išlo o dosť náročný záchranársky zásah. Našťastie sa z vážnych zranení vyliečil a na Štedrý deň nás prišiel na záchranku navštíviť a za záchranu sa osobne poďakoval," približuje jeden zo šťastných finále vážnej nehody. Také finále, ktoré ho utvrdzuje o užitočnosti vlastnej práce, hoci tá záchranárska je namáhavá a občas aj nebezpečná.
Bohužiaľ, nie všetky výjazdy končia takto. „Tiež som len človek. A hoci sa vo svojej praxi so smrťou stretávam, človek veľmi ťažko vníma zbytočnú smrť detí pri nehodách. S takýmto zážitkom sa aj veľmi ťažko vyrovnáva."
Občas sa pritrafia aj veselé nedorozumenia
Napriek tomu svoju prácu doktor Koyš ale hodnotí ako pestrú a zaujímavú. "Pamätám si výjazd ku dýchavičnému pacientovi. Keď záchranka došla k jeho domu, pri bráne sa opieral rozrušený, ťažko dýchajúci starší pán. Záchranári sa ho rýchlo snažili dostať do sanitky, aby ho mohli ošetriť. Keď to skúsili, pacient sa dychčiac bránil, že on nie je ten pravý, ale jeho otec, ktorý je v dome," spomína s úsmevom.
Samozrejme, pri záchranárskom zásahu ide o tímovú prácu. Posádku tvoria okrem neho aj zdravotnícky záchranári a samozrejme vodiči, zvyčajne v kumulovanej funkcii vodič-záchranár. „Rád spomeniem práve slúžiaceho vodiča-záchranára Kazimíra Jurášeka. Na záchranke pracuje o dosť dlhšie ako ja a je to naozaj skúsený šofér," nešetrí slovami chvály na adresu vodiča s rozprávkovým menom na záver nášho stretnutia.
