Poveľkonočný čas je časom radosti a nádeje

„Pokoj vám! Ja som to! Nebojte sa!" Takto ubezpečoval Kristus apoštolov, keď sa s nimi stretol po svojom odsúdení, ukrižovaní a zmŕtvychvstaní. Táto najkľúčovejšia udalosť ľudských dejín a základná pravda kresťanskej viery už dvetisíc rokov nenecháva ľudí

„Pokoj vám! Ja som to! Nebojte sa!" Takto ubezpečoval Kristus apoštolov, keď sa s nimi stretol po svojom odsúdení, ukrižovaní a zmŕtvychvstaní. Táto najkľúčovejšia udalosť ľudských dejín a základná pravda kresťanskej viery už dvetisíc rokov nenecháva ľudí ľahostajných. Vyvoláva široké spektrum postojov, ohraničené od absolútneho prijatia - až po obety života - k úplnému odmietnutiu, nenávisti a prenasledovaniu.

V dejinách rímskokatolíckej cirkvi sa tomuto tajomstvu každoročne venuje veľký časový úsek. V bohatom a členitom cirkevnom roku sa osobitne vyníma pôstne a veľkonočné obdobie, končiace obdobím Turíc. Je to oblúk dramatických udalostí Ježišovho života. Oblúk vykupiteľského diela na osi odsúdenie - ukrižovanie - zmŕtvychvstanie - zoslanie Ducha Svätého. Práve tieto dejinné udalosti a s nimi spojené konkrétne ľudské postavy sa stávajú predmetom úvah a zamyslení a nezriedka aj konverzií. Ústrednou postavou je Kristus a tajomstvo Veľkej noci. Teda veľkonočná viera a sila veľkonočnej pravdy. Z tohto zorného uhla nič nie je okrajové a podradné, nik nestojí bokom.

Vstal z mŕtvych. Niet ho tu

Pôstnemu obdobiu a Veľkonočnému trojdniu sme sa už na stránkach nášho týždenníka venovali. Nastáva spomenúť obdobie radosti a nádeje - 50-dňové veľkonočné obdobie. Veľkonočný pondelok sa zvykne nazývať aj Pondelkom Baránka na pamiatku toho, čo sa udialo prvého dňa po sobote. Vtedy totiž anjel dodával odvahu ženám, ktoré na úsvite pribehli k hrobu a boli vydesené a znepokojené, keď ho našli prázdny. „Neľakajte sa!" povedal im. „Vstal z mŕtvych. Niet ho tu." A dodal: „Ale choďte a povedzte to jeho učeníkom." Posledný sviatočný deň Veľkej noci je známy aj šibačkou a oblievaním dievčat vodou.

Ponaučenie z kresťanskej náuky

Po Veľkej noci nasleduje v cirkvi osemdňová oktáva Kristovho zmŕtvychvstania, ktorá pozostáva z týždňa bezprostredne po Veľkej noci a končí sa Nedeľou Božieho milosrdenstva (prvá nedeľa po Veľkej noci, tohto roku 11. apríla). V minulosti sa nazývala Biela nedeľa, keďže v roku 389 cisár Theozodius Veľký (379 - 385) vyhlásil celotýždenné svätenie veľkonočných sviatkov, aby novopokrstenci, ktorí počas tejto oktávy nosili svoje biele krstné rúcho, mohli dostávať ďalšie ponaučenie z kresťanskej náuky. A práve biele krstné rúcho sa slávnostne odkladalo v posledný deň veľkonočnej oktávy, ktorá potom dostala názov Dominica in albis deponendis (Nedeľa odkladania bieleho rúcha, t. j. Biela nedeľa). V Ríme sa odkladanie bieleho rúcha slávnostne robilo v Lateránskej bazilike. Týždeň trvajúce svätenie Veľkej noci sa postupne skracovalo na tri, neskoršie na dva dni a od roku 1951 už ani Veľkonočný pondelok nie je prikázaným sviatkom.

Jedna veľká nedeľa

Slávenie druhej veľkonočnej nedele s názvom Nedeľa Božieho milosrdenstva sa traduje od 5. mája 2000, keď toto rozhodnutie pápeža Jána Pavla II. nadobudlo právnu formu. Vlastné Veľkonočné obdobie, ktoré sa začína na Bielu sobotu večer, sa končí na sviatok Zoslania Ducha Svätého (Turíce - pre kresťanov druhý najväčší sviatok). Toto obdobie sa slávi v radosti a plesaní ako jeden sviatočný deň, ba ako jedna „veľká nedeľa". Predovšetkým v týchto dňoch sa v kostoloch spieva oslavné a radostné Aleluja.

Svätodušné sviatky trvali osem dní

Sviatok zoslania Ducha Svätého, ktorého Ježiš Kristus zoslal apoštolom desať dní po svojom nanebovstúpení, aby prostredníctvom neho viedol svoju cirkev, tento rok pripadne na 23. a 24 mája. V tento deň, podľa Biblie, pokrstil svätý Peter 3 000 ľudí a v tradícií sa pokladá za vznik cirkvi. Svätodušné sviatky sa slávia od počiatku kresťanstva. Najprv trvali osem dní, neskôr tri a od 18. storočia dva dni. Hoci podľa nového cirkevného zákona je predpísaná oslava len na nedeľu, na Slovensku pretrváva aj zachovávanie Svätodušného pondelka.

Po sto dňoch sviatkov prídu obyčajné

Na Svätodušný pondelok, po takmer 100 dňoch veľkonočného obdobia, prechádzame do obyčajných dní bežného roka. Čo si z týchto sviatočných dní a týždňov môžeme do nich preniesť? Pokúsme sa stíšiť, zamyslieť sa a predstaviť si, ako by bolo na svete, keby účinky Veľkej noci a Turíc cez nás ľudí prenikali do našich bežných vzťahov. Spomeňme si pri tom na sľúbené dary (múdrosť, rozum, rada, sila, poznanie, nábožnosť, bázeň k Bohu) a plody (láska, radosť, pokoj, láskavosť, dobrota, zhovievavosť, vernosť, miernosť, zdržanlivosť) tohto obdobia... Tak mnoho šťastia! Možno to našej spoločnosti vyjde práve tento rok!

Rozdelenie cirkevného roka

Náboženské symboly Veľkej noci

Baránok - Symbol baránka sa nachádza už v predkresťanských tradíciách. V židovskej tradícii sa používal ako obetné zviera za hriechy. Zároveň Židia na sviatok Paschy jedia baránka ako pripomienku svojho vyslobodenia z Egypta. V kresťanstve je baránok jedným zo symbolov Ježiša Krista, lebo obrazne podľa kresťanskej viery on je baránok obetovaný za spásu sveta.
Kríž- Kríž je dnes najdôležitejším z kresťanských symbolov, pretože Kristus bol odsúdený na smrť ukrižovaním. Tento trest patril k veľmi krutým a ponižujúcim.
Oheň - Veľkonočná bohoslužba sa začína zapálením veľkonočného ohňa, ktorý symbolizuje víťazstvo Ježiša Krista nad temnotou a smrťou. Od tohto ohňa sa potom zapaľujú veľkonočné sviečky.
Sviečka - Sviečka je v mnohých kultúrach chápaná ako znamenie života. Veľkonočná sviečka symbolizuje vzkrieseného Krista -- tento symbol pochádza zo starovekých osláv Veľkej noci, pri ktorých sa zapaľuje sviečka (nazývaná tiež paškál) od ohňa. Takto zapálená sviečka sa v priebehu veľkonočnej bohoslužby ponára do vody na krst, je ozdobená znamením kríža a symbolmi Α a Ω, t. j. začiatku a konca vekov, ktorými je Kristus. Táto sviečka sa potom zapaľuje počas celého veľkonočného obdobia až do Turíc a pri každom krste, aby sa naznačilo, že krst patrí k Veľkej noci. Táto sviečka sa tiež zapaľuje pri kresťanskom pohrebe na znamenie toho, že zosnulý rovnako ako Kristus, prešiel bránou smrti; a cirkev sa za neho modlí, aby vstal k novému životu s Bohom.
Socha zmŕtvychvstalého Krista - Socha býva nesená v procesii vo veľkonočnom období a zdobí oltár až do sviatku Nanebovstúpenia Pána.

Nenáboženské symboly Veľkej noci

Vajíčko - Pretože vajíčko obsahuje zárodok života, bolo v mnohých kultúrach symbolom plodnosti, života a vzkriesenia. V súvislosti s ľudovou tradíciou vznikol zvyk maľovať tieto vajíčka; dôvodom jedenia vajec na Veľkú noc bola zrejme aj skutočnosť, že vajcia sa nesmeli jesť v pôstnom období. V kresťanstve sa vajce vykladá ako symbol zatvoreného hrobu, z ktorého vstal Kristus, ako symbol nesmrteľnosti.
Zajačik a kuriatko - Aj keď mnoho nenáboženských tradícií má svoje korene v kresťanskej symbolike, niektoré veľkonočné symboly môžeme vystopovať až do predkresťanskej doby. Napríklad zajačik a kuriatko má pravdepodobne pôvod v pohanských rituáloch oslavujúcich plodnosť a príchod jari.
Korbáč - Tento v niektorých regiónoch Slovenska dôverne známy symbol Veľkej noci má tiež pôvod v starých pohanských zvykoch.
Veľkonočná zeleň - Jar sa hlási k životu. Dni sa predlžujú, postupne sa otepľuje. Kvitnú prvé jarné kvety, sťahovavé vtáky sa vracajú späť a budujú si svoje hniezda. Ľudia sa tešia z prebúdzajúcej sa prírody. Žerucha, buksus, mach, vetvičky z brezy, veľkonočná tráva ohlasujú vracajúci sa život.

Turíce (Zoslanie Ducha Svätého, lat. pentecostes - päťdesiaty deň) sú svätodušné sviatky. Slávia ich rkatolícki veriaci. Prví kresťania prevzali slávenie tohto sviatku zo židovstva. Pochádzajú zo židovského sviatku Šavu'ot. Teologicky sa tento sviatok vzťahuje v židovstve na odovzdanie Zákona na Sinaji a v kresťanstve na zoslanie Ducha Svätého (zo Svätej Trojice, tretia Božská Osoba) na apoštolov 50 dní po Ježišovom zmŕtvychvstaní a 10 dní po Nanebovstúpení Pána. Neskôr, keď sa štátna konštantinovská cirkev oddelila od židovstva, zaviedla aj vlastný obsah a formu týchto sviatkov. Slovanské, etymologicky nové pomenovanie tohto sviatku Turíce vzniklo od slova Tur a súvisí s rovnomenným Staroslovanským božstvom plodnosti. Starí Slovania prinášali dary k studničkám a obetovali duchom domáce zvieratá (dnešný symbol obetovania baránka). Aj výraz „turíce" pochádza od slova Tur, ktorý patril k pôvodnej pohanskej symbolike.

Symboly Ducha Svätého

Voda - Symbolika vody naznačuje pôsobenie Ducha Svätého pri krste.
Pomazanie - Symbolika pomazania olejom naznačuje aj Ducha Svätého, takže sa pomazanie stalo jeho synonymom. Pri uvádzaní do kresťanského života je pomazanie sviatostným znakom birmovania.
Oheň - Kým voda znamená narodenie a plodnosť života udeleného v Duchu Svätom, oheň je symbolom pretrvávajúcej sily pôsobenia Ducha Svätého.
Oblak asvetlo - Tieto dva symboly sú v zjaveniach Ducha Svätého neoddeliteľné. Už pri Božích zjaveniach Starého zákona raz temný, inokedy žiarivý oblak zjavuje živého Boha a Spasiteľa: Mojžišovi na vrchu Sinaj, Šalamúnovi pri posviacke chrámu... Na vrchu premenenia Duch Svätý prichádza v oblaku, ktorý zahaľuje Ježiša, Mojžiša a Eliáša, Petra, Jakuba a Jána, a „z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj vyvolený Syn, počúvajte ho!"
Pečať - Je symbol blízky symbolu pomazania. Pretože obraz pečate (po grécky sphragis) označuje nezmazateľný účinok pomazania Duchom Svätým vo sviatostiach krstu, birmovania a posvätného stavu, bol použitý v niektorých teologických tradíciách na vyjadrenie nezmazateľného „znaku", vtlačeného týmito tromi sviatosťami, ktoré sa nemôžu opakovať.
Ruka - Ježiš vkladaním rúk uzdravoval chorých a žehnal deti. Apoštoli vkladaním rúk udeľujú Ducha Svätého.

• Holubica: - Keď Ježiš vystupuje po svojom krste z vody, zostupuje na neho Duch Svätý v podobe holubice a zostáva nad ním. Symbol hubice na označenie Ducha Svätého je v kresťanskej ikonografii tradičný.