torí učitelia stredných škôl v Turci.
Aj tohtoročné maturity ukázali, že študenti si na slovenčine viacej vyberajú úvahu alebo diskusný príspevok. Človek si povie, že tému písomnej práce si azda bude pamätať do konca života. A je to tak? Pamätáte si vy na tému svojho slohu?
Vryli sa im do pamäti
„So slovenčinou prichádzam do styku dennodenne, vyštudovala som Pedagogickú a sociálnu akadémiu v Turčianskych Tepliciach. Zadanie témy slohu si pamätám celkom presne, bola to úvaha na tému Človek, to znie hrdo..." povedala učiteľka základnej školy Viera Balážová, ktorá sa najviac bála ruského jazyka. Úvahu si vybrala aj Jela Jesenská z SPŠ v Martine. „Písala som úvahu na tému odchodu detí z rodného hniezda a známky si zo všetkých predmetov pamätám veľmi ľahko, keďže to boli všetko jedničky," hovorí Jela hrdo. Na slohovú prácu nezabudla ani Dáša Najšlová, učiteľka odborných elektrotechnických predmetov na Strednej priemyselnej škole (SPŠ) v Martine. „Vybrala som si vývoj literárneho hrdinu v povojnovom období. Pamätám si to veľmi dobre, pretože to bola náročná otázka a len dvaja sme sa trafili do témy, pamätám si aj tú jednotku na ňu," dodáva učiteľka.
Experiment s prechodníkmi skoro spôsobil katastrofu
Veľkú skupinu ľudí tvoria tí, ktorí si tému slohu nepamätajú. „Hoci si tému nepamätám, do pamäti sa mi už asi navždy vryje spomienka, ako mi nevyšiel experiment so slovesami v slohu. V tom čase som písala a bola som tým verejne známa. Získala som nejaké ceny v súťažiach poézie a prózy. Takže nikto nepredpokladal, že by som ja mohla mať problémy. A stalo sa! Obsah bol v poriadku, ale výsledný efekt bol nulový. Mala som ešte trochu času a tak mi napadol taký experiment. Čítala som text a opravovala som chyby a opravila som aj slovesá na prechodníky typu chcúc, majúc, robiac a podobne. Povedala som si, že to bude znieť poetickejšie! Moja slovenčinárka dostala z neho skoro kolaps a verdikt na tento experiment na písomke bol krutý, nakoniec mňa, takú slovenčinárku, museli ešte zachraňovať," spomína si Jarmila Roháčeková zo Spojenej školy v Turanoch na horúce maturitné chvíle.
Vysokoškolákov toľko kedysi nebolo
Novodobé štúdium na vysokých školách leží učiteľom takpovediac v žalúdku. „Pamätám si, že z triedy sme išli na vysokú školu asi piati študenti. V súčasnosti je veľké množstvo vysokých škôl a študijných odborov, ktoré vychovávajú len absolventov s titulmi. Hádam ani v jednej krajine nie je toľko vysokých škôl ako u nás. Kvalitu nahrádza kvantita. Týka sa to hlavne odborov, ktoré sa študujú diaľkovo. Na vysokú školu mohli ísť žiaci, ktorí dosahovali výborný úspech, teraz skoro každý," nadškrtla širšiu tému Viera Balážová.
„Myslím si, že na stredných školách neštudovalo také veľké percento populácie ako teraz. Už úspech na prijímacích skúškach mal vážnosť. Maturita samozrejme tiež. Na vysokú školu išlo tiež výrazne menej žiakov ako teraz. Absolvent s viacerými trojkami nepovažoval svoje vedomosti za dostatočné pre úspešné vysokoškolské štúdium," myslí si Ján Hajda zástupca riaditeľa SPŠ.
„Doba pokročila, papierovania okolo maturít pribudlo, ale viac sa presunulo z pliec triednych učiteľov na školských koordinátorov. Mladí ľudia sú sebavedomejší a tak aj stresu odolnejší, vedia oveľa lepšie predať svoje schopnosti," uzatvára Dáša Najšlová.
