Keď si niečo vypýtame v obchode, ostatní hneď vedia, odkiaľ sme. V práci sa nám vysmievajú za to, že príliš mäkčíme. Učitelia i jazykovedci však z nás majú radosť. Ľúbozvučnú martinskú slovenčinu sa nám Turčanom darí exportovať do celého Slovenska. Občas pri tom vzniknú aj veselé príhody.
MARTIN. Tak ako pre Trnavu a Bratislavu je známy tvrdý prízvuk, o Turci všetci vedia, že ľudia tu hovoria mäkko a čisto. Na východe je zase spleť viacerých nárečí, do ktorých spadla nejedna Turčianka či Turčan. O veselých príhodách, ktoré okorenili aj nedorozumenia s nárečím, nám porozprávali „bývalí" Turčania žijúci v rôznych kútoch Slovenska i turčianske spravodajkyne.
Katka Haneková je pôvodom z Lipovca, no po skončení strednej školy odišla na štúdium do Prešova. S východňarčinou vraj nikdy nemala problém, pretože jej otec i babka pochádzali z východu. S tamojším nárečím sa jej však spája nejedna príhoda. „Pamätám si na príhodu ešte zo študentských čias. Oslovila ma jedna babka na zastávke MHD-čky, že či ide mápka. Nerozumela som jej a tak som sa jej stále pýtala: Prosím? A ona furt len o mápke. Dnes už viem, že mápka je miestna skratka mestskej autobusovej prepravy, ale vtedy som sa to dozvedela až na internáte, kde mi to vysvetlili spolubývajúce," spomína si Katka.
Východniari sa rozpoznajú
Dnes sa ešte občas pozastaví nad novým výrazom, ktorý priniesla nová mena. „Keď platím v obchode, trochu mi v ušiach zazvoní, keď mi povedia, že platím 0, 65 centy. Ale už sa len pousmejem a zaplatím 0,65 centy," dodáva so smiechom Turčianka. Inak ju fascinuje aj to, že Východniari dokážu podľa spôsobu reči spoznať, či ide o Spišiaka, Šarišana alebo Bardejovčana. Pre ostatných Slovákov je to záhada.
Turčianskej slovenčine ostala verná aj Ivana Bukovská z Bratislavy. Hoci v hlavnom meste žije už 14 rokov, nepochytila tvrdý bratislavský prízvuk a k spisovnej slovenčine vedie aj svoju 3,5 ročnú dcérku Karolínku. Keď nastúpila do svojho prvého zamestnania, u svojich kolegov sa zapísala pamätnou vetou, na ktorú vraj doposiaľ spomínajú.
„Potrebovala som lepidlo, pretože sa mi rozlepila topánka a tak som smelo oslovila kolegu. Prosím ťa, nemáš lep? Rozlepila sa mi šľapka. Len čo som dopovedala, celý kolektív bol v kŕči a dotyčný kolega mi od smiechu vôbec nevládal odpovedať. Bratislavčanom totiž de-te-ne-le-, di-ti-ni-li- nič nehovorí a ak nás chcú napodobniť, hovoria neprirodzene mäkko," smeje sa aj dnes Ivana. V bratislavskom prízvuku jej najviac prekáža typické né, ktoré hovoria namiesto nie, alebo jako namiesto ako. V obchode si tiež nevie zvyknúť na to, že namiesto lúpačky predávajú makovku.
Jazyk aj chlebíkom
Jazyk je pre niektorých Turčanov zároveň aj chlebíkom, preto si na svoju výslovnosť musia dávať veľký pozor. „Stáva sa však, že aj vzdelaní ľudia zanášajú nesprávne výrazy do jazyka v slovenskej tlači, televízii, rozhlase. Stále niekto niečo „predáva" namiesto odovzdáva, „prevádza" namiesto vykonáva, niečoho je „cez" vo význame viac ako, vyše. Novinári bežne hovoria „bolo tam cez dvesto ľudí". Mnohým sa o niečo „jedná", niekto je „kľudný", ale aj výraz „ako taký". Aký je rozdiel medzi Slovenskom a Slovenskom ako takým? Žiadny," vyzdvihol zopár príkladov jazykovedec Viliam Mruškovič.
Naši mediálni Turčania majú rôzne skúsenosti, no turčiansku slovenčinu prevažne vnímajú ako svoju výhodu. „Vyštudovala som slovenčinu v Banskej Bystrici, takže k jazyku mám silný vzťah. Nárečové slová vôbec nepoužívam, občas sa mi však stane, že zneistiem pri koncovke v nominatíve množného čísla," priznala spravodajkyňa televízie JOJ Andrea Lukoničová.
Mäkké ľ vždy prezradí aj reportérku televízie Markíza Martinu Dratvovú. „Keď niekto počuje moje ľ, hneď utrúsi, že určite nie som odtiaľto. Väčšinou uhádnu, že som z Martina. Ale celkom sa mi darí exportovať naše martinské fest, takže už to nie je také isté, ak ho niekto použije, že je z Martina," smeje sa Martina a smutnejšie dodáva, že v obchode občas nevedia, čo si pýta, keď povie hranolčeky.
