Do finále postúpil lepší, Martin košické prekliatie nezlomil

Košický tím základ svojho semifinálového úspechu položil na domácom ľade, na ktorom vyhral všetky tri zápasy. Martin síce v určitých fázach hry dokázal úradujúcemu majstrovi v Steel aréne vzdorovať, no vždy, keď sa lámal chlieb, zverenci trénera Rostislava Čadu dokázali rýchlymi gólmi zlomiť odpor súpera. Jednoducho, východniari nedovolili Turčanom prelomiť bradatú sériu prehier, ktorá sa ťahá už od roku 1998. Stačilo, keď Košičania na veľkom klzisku prepli na vyšší prevodový stupeň a partia okolo kapitána Michala Berana sa dostala do problémov. Hráči sa pod tlakom súpera dopúšťali nielen faulov, ale aj individuálnych chýb, ktoré v martinskej defenzíve urobili poriadny chaos. Oceliari trestali chyby nekompromisne. V každom domácom zápase nadelili Martinčanom päť gólov, pričom najviac ich strelili v druhých tretinách - až desať.

V Turci to bolo oveľa vyrovnanejšie

V Turci, kde sa odohral tretí a štvrtý zápas série, boli stretnutia oveľa vyrovnanejšie. Košičania hneď uspeli v prvom a výrazne naklonili misky váh na svoju stranu. Hrali maximálne zodpovedne v obrane, pričom aj smerom dopredu dokázali byť veľmi nebezpeční. Keď nakoniec v polovici duelu strelili dôležitý prvý gól, tak potom dokonale zavreli stredné pásmo, cez ktoré sa Martinčania nedokázali presadiť.

Vtedy sa zdalo, že sa séria skončí v najkratšom možnom čase. Zverenci trénera Dušana Gregora však nechceli vypadnúť na nulu a vo štvrtom súboji s oceliarmi podali svoj najlepší výkon. Najmä v prvej tretine prevýšili svojho súpera vo všetkom - v pohybe, disciplíne, efektivite a v neposlednom rade i v chcení. Keď sa oceliari spamätali, tak už bolo neskoro. Na rad musel prísť aj piaty duel, ktorý sa podobal (samozrejme nie vo všetkom) tomu prvému.

Zaslúžený postup oceliarov

Zhrnuté a podčiarknuté. Košičania postúpili do finále absolútne zaslúžene, o tom nikto nepochybuje. Nie je to žiadna novinka, kvalita bola na ich strane. Najlepšie to dokumentuje aj skutočnosť, že o 18 semifinálových gólov sa postaralo až 12 hráčov. Sila sa takmer rovnomerne rozdelila do všetkých útokov. Navyše, v tíme východniarov košické „hviezdy" (celkom pochopiteľne) zatienili tie martinské. Jednoducho, Bartoša, Hunu, Grona či Andrašovského bolo vidieť viac ako Urama, Jabrockého či Říhu (i keď ten v porovnaní so štvrťfinále ožil). Košickým oporám sa z Martinčanov vyrovnali iba Michal Beran a určite aj Michal Dzubina.

Gregorove brankárske rošády

Apropo brankári. V tíme oceliarov mal jednoznačnú dôveru trénera Čadu Július Hudáček, ktorý odchytal všetkých päť stretnutí. Mladý gólman určite nesklamal, podržal svoje mužstvo. Treba však priznať, že gregorovci ho veľmi nepreverili. V martinskom tíme sa brankári striedali. Začal Križan, no ten už zďaleka nepôsobil takým istým dojmom, ako tomu bolo v sérii so Skaličanmi. Priestor teda dostal aj Dzubina, ktorý v semifinále výkonmi svojho skúsenejšieho kolegu prevýšil. Otázkou teda je, prečo nechytal od začiatku aj v piatom dueli v Košiciach.

Vyššia kvalita Košíc v obrane i v útoku

Na strane víťazov, ktorá mala byť slabinou Košičanov, dobrú robotu v obrane odviedli takmer všetci hráči. Vynikal nielen Šeda, ale i Homer, možno trochu viac Grman (päť bodov) a nakoniec i Mikuš. Naopak, martinskí obrancovia nestrelili východniarom ani gól. Zamestnaní viac boli povinnosťami v defenzíve, z ktorých sa im občas i zakrútila hlava, a tak na útočenie im veľa priestoru neostávalo.

Košickí útočníci boli tiež v porovnaní s martinskými dravší, nápaditejší, nebezpečnejší a v neposlednom rade strelecky úspešnejší. Martinčania iba miestami trápili favorita, najviac v treťom domácom zápase, no už zďaleka neboli takí efektívni ako v sérii so Skaličanmi.

Napätia bolo málo

Semifinálová séria dopadla presne tak, ako mala. Škoda, že jej chýbalo väčšie napätie, niekedy i iskra, ktorá by zapálila (v dobrom) aj emócie. Nielen medzi divákmi, ale i hráčmi. Veď tí sa medzi sebou ani poriadne nepomastili. Nakoniec semifinále vyznelo pre Košičanov ako povinná jazda na ceste do finále a pre Martinčanov (najmä v podvedomí hráčov) ako strop, ktorý sa už nedá prekročiť.

Každopádne, zverenci trénerov Gregora a Jakubíka si hanbu neurobili. Na rozdiel od Nitranov, ktorí so Slovanom nevyhrali ani jeden zápas, boli Košičanom oveľa dôstojnejším súperom. Aj preto je tretie miesto v správnych rukách, Martinčania si ho vzhľadom na celú sezónu zaslúžili. Ale o tom až o týždeň...