Martina
Radí: Mária Vantarová, psychologička z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine
Milá Martina,
Neviem, koľko z toho rozhovoru ste si vypočuli priamo od matky, ktorá má každodennú skúsenosť s takýmto dieťaťom, ale verím, že to mohlo byť veľmi zaujímavé. Už aj preto, že odborníci sa danej problematike nevenujú pre absenciu vedeckého zdôvodnenia.
Pochopenie možno ponúka ezoterická literatúra. V nej by sme sa dočítali, že ide o deti, v aure ktorých prevláda indigová farba. Vynikajú zvláštnymi duševnými až nadprirodzenými schopnosťami a špecifickými prejavmi. Výnimočné sú aj po zdravotnej stránke. Indigové deti vyžadujú rešpekt, rovnocenné prijatie a bezpodmienečnú lásku, ale aj spravodlivé hranice a pravidlá, ktoré ich neobmedzujú, ale predstavujú bezpečie.
Potrebujú mať možnosť voľby a trpezlivého rodiča, ktorý im odpovie na všetky ich zvedavé otázky a ktorý ho neporovnáva s ostatnými. Nemanipuluje ním, nedáva príkazy, ale požiada o spoluprácu. Potrebujú takého rodiča, ktorý ich fyzicky netrestá, nepoužíva vinu, strach či citové vydieranie ako výchovný prostriedok. Voči dieťaťu je úprimný aj pri prejave vlastných emócii, verí mu, povzbudzuje ho, podporuje v jeho záujmoch, v tvorivosti, ktorá mu umožňuje ventilovať prebytok emócii. Dopraje mu dostatok pohybu, ktorým dobíja svoju energiu.
A tiež mu nevyhovára jeho „neviditeľných priateľov, duchov alebo strašidlá". Indigové deti potrebujú od svojich rodičov pomoc pri hľadaní cesty, poslania a povahy. Potrebujú vedieť, že ich pocity sú
ich najväčším bohatstvom, ktorými sa majú riadiť.
