MARTIN. Nadšenci z turčianskeho Klubu vojenskej histórie Dubná skala predvádzajú rekonštrukcie bitiek z druhej svetovej vojny, ktorých popularita sa z Česka postupne rozšírila aj na Slovensko. Vojnovým scénam sa tak prizerajú stovky obyvateľov slovenských miest i obcí.
"Česi boli od nás dosť popredu, čo sa týka ustrojenosti vojakov. Rekonštrukcie mali vyššiu úroveň, v Česku majú dlhšiu tradíciu, funguje tam viac klubov. Pomaly sa to však vyrovnáva," povedal ČTK predseda turčianskeho klubu Vladimír Vadina.
Odhadol, že na celom Slovensku v súčasnosti funguje asi pätnástka spolkov s približne dvoma stovkami členov, ktorí predvádzajú boje z druhej svetovej vojny. V Česku sú tieto čísla podľa neho niekoľkonásobne vyššie. Slovákom vraj pomohlo, že pri rekonštrukciách je potrebný veľký počet bojovníkov, a preto sa na podujatiach stretávajú nadšenci viacerých slovenských i českých klubov. Perfektne ustrojení Česi tak prispeli ku zvýšeniu kvality aj u Slovákov. Dnes sa už nemôže stať, aby napríklad do bitky z vojnových rokov nastúpili bojovníci v maskáčoch zo súčasnosti.
"Vojakov neoholených, neostrihaných, s nesprávnym výstrojom nepustia na ukážky. Rozhoduje o tom organizátor a sú aj špecialisti, ktorí tieto veci ovládajú a keď niečo nesedí, nepustia vojakov na ukážky," poznamenal Vadina.
Členovia Klubu vojenskej histórie Dubná skala si pochvaľujú aj kvalitu napodobenín uniforiem, ktoré dodávajú české firmy. Len ťažko ich rozoznať od originálov, ktoré sú v súčasnosti zväčša uložené v zbierkach, aby sa nezničili. Za kvalitné repliky je však potrebné aj dobre zaplatiť, cena základnej rovnošaty sa môže vyšplhať na 500 eur, ďalšie stovky eur potom stoja doplnky ako napríklad "ešus" alebo príbor. "Pri rekonštrukciách je napríklad i dobový tábor, kde chceme ukázať, ako mohol vyzerať život obyčajného vojaka. Preto sú i doplnky dôležité," dodal podpredseda klubu Michal Makuka.
Na rozdiel od uniforiem, môžu pri ukážkach bojov vidieť diváci originály zbraní, ktoré však musia byť prerobené na slepé náboje. Turčiansky spolok sa môže pochváliť niekoľkými ruskými a nemeckými puškami, pištoľami alebo guľometom.
"Je pravdepodobné, že boli priamo vo vojne, lebo asi pochádzajú z koristných skladov z vojny. Zbrane sa však nesmú nosiť na verejnosti, iba na ukážkach, strelnici. Treba mať tiež doklad, že sú legálne. Pušky sú od 200 až 300 eur, guľomet stojí cez tisícku," spresnil ďalší člen klubu Milan Blahuta. Od súkromných zberateľov sa podľa neho dá požičať aj ťažká technika či dobové automobily a motorky, zväčša sa platia len príspevky na prepravu a pohonné hmoty.
Aj keď sa pri rekonštrukciách stretávajú členovia viacerých klubov a neraz aj z niekoľkých krajín, na bojisku chaos nehrozí. Vždy sa totiž postupuje podľa scenára, ktorý si bojovníci v predstihu naštudujú a vedia, čo bude ich úlohou. Každé vojsko má aj svojho hlavného veliteľa, ktorého treba počúvať na slovo. Vďaka presne stanoveným úlohám sa dá tiež predísť vážnym poraneniam, takže aj vojaci, ktorí naoko padnú v boji, si z poľa odnesú maximálne oderky či pár modrín.
Členovia turčianskeho združenia, ktorí počas roka stihnú tucet rekonštrukcií na Slovensku a v Česku, sa neobávajú, že by sa ukážky bojov okukali. Pamätníci si podľa nich budú aj naďalej chcieť zaspomínať na neľahké vojnové časy, mladšia generácia si radšej pozrie živú prezentáciu, ako by sa mala prelúskať neraz hrubými historickými knihami.
"Veteráni aj plakali. Pre nich je to dosť silný zážitok, lebo to prežili. My sa môžeme snažiť ako chceme, ale my sa len hráme. Oni sa vo vojne nemohli po trojhodinovej ukážke zbaliť, osprchovať sa a prezliecť do civilu. Tí ľudia to prežili na vlastnej koži," poznamenal Makuka.
