MARTIN. Podľa slov riaditeľa Vydavateľstva MS Stanislava Muntága je to prvé komplexné dielo o živote, vládnutí a všetkých historických súvislostiach spájajúcich sa s týmto najmocnejším veľkomoravským panovníkom, ktorý vládol v rokoch 846 až 894. Kučera poskladal čriepky o Svätoplukovi pochádzajúce z mnohých historických prameňov a dobových dokumentov, vrátane cirkevných. V knihe jednoznačne dokazuje, že súčasťou Svätoplukovho kráľovstva bolo aj dnešné Slovensko. Malo tri centrá, Nitru, Bratislavu a Devín. Právom preto bude mať Svätopluk svoju prvú sochu na Bratislavskom hrade. Už dávno som si želal, aby na našej historickej pamiatke číslo jeden stála socha, symbol, monument pripomínajúci počiatky našej slovenskej štátnosti, jej historické korene, vyznáva sa autor v úvodnej kapitole.
Za panovania kráľa Svätopluka sa územie Veľkej Moravy vymanilo spod franského vplyvu a začalo obdobie rozširovania štátu do susedných Čiech, k polabským Slovanom, k pripojeniu kniežatstva na Visle v dnešnom Poľsku, ale aj ku pripojeniu veľkých oblastí Potisia v dnešnom Maďarsku. Svätopluk tu dobyl aj prístup k sedmohradským soľným baniam. Na juhozápade zasa k centru ríše pripojil oblasti Zadunajska, ako aj kus východného Rakúska, vtedy Východnej marky. Vznikol tak rozsiahly stredoeurópsky štát, aký sa potom už Slovanom nepodarilo vybudovať, píše Kučera vo svojej knihe.
Zdôrazňuje aj skutočnosť, že autorita Veľkomoravskej ríše stúpla i tým, že Svätopluk požiadal o priamu pápežskú "patronanciu", ochranu nad svojím štátom. Ríša sa tak stala plne suverénnym kresťanským európskym štátom. Svedectvo o tom vydal pápež Ján VIII. v liste Industrie Tue z roku 880 a Svätopluk sa podľa nej stal duchovným synom Petrovej stolice, uvádza autor jeden zo zdrojov, z ktorého čerpal poznatky.
V závere knihy Kučera konštatuje, že Svätoplukovo meno v európskej tradícii možno porovnávať s takými veľkými panovníkmi, akými boli Karol Veľký, anglický kráľ Alfréd Veľký, bulharský Kráľ Simeon a iní. Svedčia o tom mnohé európske pramene, ktoré sa nám z tej doby zachovali, píše v publikácii Kučera.
