teľnosti.
Politici zvyknú pred voľbami zdôrazňovať, že krajinu čaká osudové hlasovanie, prípadne, že Slovensko je na križovatke. Je to v skutočnosti tak?
- Nemyslím si, že je Slovensko na križovatke. Skôr je to taká malá rozdvojka. Celkom určite sa v týchto voľbách nebude bojovať o zásadné veci. Situácia je taká, že nech už z volieb vzíde akákoľvek vláda, tak bude musieť riešiť rovnaké problémy, pričom nástroje, ako ich bude riešiť sú veľmi podobné. Skôr pôjde o akcenty, čiže o to, na čo by dala väčší dôraz stredoľavá, resp. stredopravá vláda.
Koľko strán sa do parlamentu dostane?
- Maximálne osem, minimálne štyri. To rozpätie je veľké, pretože pomerne veľa strán sa pohybuje na hranici zvoliteľnosti.
Ktoré strany majú istotu?
- Smer, SDKÚ-DS, KDH a SaS. Naopak SNS, SMK, Most - Híd a ĽS-HZDS musia o voliča ešte poriadne zabojovať.
Dá sa už teraz odhadnúť, aký bude na Slovensku povolebný vývoj?
- Ťažko, ale v súčasnosti to vyzerá na patovú situáciu. Koaličné strany môžu podľa prieskumov získať toľko hlasov ako opozičné. Hádankou ostáva, koľko hlasov dostane Smer a ktoré z menších strán sa do parlamentu nedostanú. Nakoniec o výsledku volieb môžu rozhodnúť dve až tri tisícky hlasov. To je zhruba jedna desatina percenta, tá môže niekoho dostať do NR SR alebo mimo nej.
Na Slovensku by mala v týchto dňoch vrcholiť volebná kampaň, no niekedy to vyzerá tak, ako keby tu žiadna nebola. Aký má vôbec význam?
- V prvom rade ju strany využívajú na to, aby do poslednej možnej chvíle mobilizovali vo svoj prospech voličov. Treba mať na pamäti, že až vo volebný deň sa pomerne veľká - desať až pätnásť percentná skupina hlasujúcich rozhodne, koho bude voliť. Títo ľudia sa rozhodujú emotívne, na základe podnetu, ktorý môže vyvolať aj vrcholiaca volebná kampaň.
Môže to byť nejaká kauza typu problémového financovania politických strán?
- Nemyslím. Tieto kauzy preferenciami strán nezatriasli. Nakoniec, ak by v posledných dňoch na povrch ešte nejaký problém vyplával, tak ľuďom trvá dlhšie, kým informáciu spracujú a vyhodnotia.
V susednej Českej republike majú už ľudia voľby za sebou. Kampaň za riekou Moravou bola oveľa ostrejšia ako je u nás. Prečo?
- V Česku sa volebný boj odohrával predovšetkým medzi dvomi veľkými stranami, kým u nás máme takú len jednu. Logicky teda kampaň na Slovensku nemôže byť akýmsi bojom dvoch rozhodujúcich strán.
V Čechách výrazne uspeli nové strany. Dá sa takýto scenár očakávať aj na Slovensku?
- Prekvapenia sa nedajú vylúčiť, ale nemyslím si, že už nás nové strany tak výrazne zabodujú ako vČeskej republike.
Môže výsledok volieb v Českej republike ovplyvniť hlasovanie na Slovensku?
- Len vo veľmi malej miere. Situácia na Slovensku je značne odlišná, takže hľadať nejaké analógie sa mi zdá byť prehnané.
Na Slovensku sa najmä opozičné strany vymedzili voči Smeru, odmietajú s ním povolebnú spoluprácu. Myslia to vážne alebo ide len o predvolebný trik?
- Žiadna z opozičných strán osamote nemá šancu byť protiváhou Smeru, tak sa musia spájať. Tieto vyhlásenia skôr smerujú k tomu, aby nikto nedezertoval, prípadne nezradil. O tom, ako to nakoniec dopadne, rozhodne volič. Môže sa pokojne stať, že tieto zásadné vyhlásenia sa nebudú môcť premietnuť do života a bude nutná spolupráca niektorej zo strán súčasnej koalície a opozície. Predstavte si, že by sa muselo spojiť päť strán a nakoniec by mali väčšinu jedného alebo dvoch hlasov. Taká koalícia by bola nestabilná a dlho by nevydržala.
Podarí sa Smeru zostaviť vládu?
- Je to otvorené. Smer má však v rukách väčšie tromfy, pretože je to veľká strana, ktorá má širší manévrovací priestor. Volič to ale môže zmeniť tým, že nechá súčasných jeho koaličných partnerov pred dverami parlamentu. To by nahralo opozícii, ktorá by potom mala väčšiu šancu dať dohromady koaličnú väčšinu.
