MARTIN.
Peniaze sa majú použiť na investičné akcie. Budú sa za ne opravovať ulice a chodníky, modernizovať školské zariadenia, budovať ihriská, cyklotrasy a oddychové zóny.
Kritici, ktorí z princípu odmietajú akékoľvek úvery, to možno považujú za mrhanie peniazmi. Tvrdia, že miestni politici sa chcú ľuďom pred nadchádzajúcimi komunálnymi voľbami zapáčiť. Navyše zdôrazňujú, že sa akosi zabúda na skutočnosť, že mestu pre spornú miliardovú zmenku hrozí krach a nútená správa.
Nič však nie je také zlé, ako to na prvý pohľad vyzerá. Úvery, ktoré si chce mesto zobrať, neohrozujú jeho finančnú disciplínu, má ju podľa správy kontrolóra pod kontrolou. Samozrejme, pokiaľ nepríde nejaká nepredvídateľná katastrofa...
Peniaze z úverov, z ktorých úžitok budú mať ľudia v podobe potrebných investícií, nie sú prejedenými peniazmi. Veď čo iné má mesto zabezpečovať, ak nie práve takýto servis obyvateľom. Samozrejme, niekomu sa môže zdať problematickou otázka načasovania, no bežným ľuďom je jedno, či sa ich chodník opraví pred voľbami alebo po nich. Hlavne, nech sa už opraví.
Problémom teda nie je úver, ktorý možno podľa informácií z radnice, bez väčších starostí splatiť, ale spôsob, akým sa dospelo k jeho výške. Vedenie mesta navrhlo v máji vziať úver vo výške 850 tisíc eur, poslanci ho však na rokovaní zastupiteľstva bez mihnutia oka ďalšími požiadavkami navýšili o ďalších 130 tisíc eur. Každý z nich, ktorý sa prihlásil o slovo, uspel. Rozdávalo sa ako z vlastného.
Netvrdíme, že požiadavky tých, ktorí úver o tisíce eur navýšili, neboli opodstatnené. Ťažko sa dá ale pochopiť, že sa pri tak dôležitej otázke v mestskom zastupiteľstve improvizovalo, handrkovalo, poslanci sa správali ako na trhu. Koncepčnosť a zodpovedná príprava takého dôležitého rozhodnutia, akým návrh úveru určite je, dostala poriadnu facku.
