Turčania doviedli mladých hokejbalistov až na vrchol

MARTIN. Slováci zdolali vo finále kanadských reprezentantov 3:2 po predĺžení. V riadnom hracom čase naši dvakrát doťahovali náskok protivníka. V predĺžení sa však pri vylúčení kanadského hráča presadil Branislav Čavajda. Hokejbalista Kométy Vrútky svojím presným zásahom rozhodol o tom, že titul svetových šampiónov poputuje pod Tatry.

Zahrievacie kolo

Na turnaji štartovali štyri družstvá - Kanada, Česko, Švajčiarsko a Slovensko. Najskôr si zmerali sily v základnej skupine a poradie v nej určilo semifinálové dvojice.

„Na úvod sme vyhrali nad Švajčiarskom 8:1. Bol to ideálny súper na rozohriatie a priestor na ihrisku dostali všetci hráči. Náš výkon však nebol veľmi dobrý a chalani sa dokázali priblížiť svojmu optimu až v poslednej tretine. Druhý zápas proti najväčšiemu favoritovi z Kanady už bol z iného súdka a po dvoch tretinách svietil na ukazovateli nerozhodný stav. Duel mal dobré tempo, hráči plnili naordinovanú taktiku a aj napriek prehre 5:2 si dokázali, že tímu z krajiny javorového listu môžu za určitých okolností konkurovať. V záverečnom stretnutí skupiny nás preverilo Česko. Vedeli sme, že sa spolu stretneme v semifinále a konečný výsledok 3:3 zodpovedal dianiu na ihrisku," zhodnotil vystúpenie svojich zverencov v prvej fáze turnaj hlavný tréner Jozef Ďuris.

Prestávkový dohovor v kabíne

Mladí Slováci zvládli aj semifinále a tradičného rivala spoza rieky Moravy zdolali na jeho domácej pôde presvedčivo 5:1. „Čechov sme k ničomu nepustili. Mužstvo podalo svoj najlepší výkon pod mojím vedením a zaslúžene postúpilo do boja o zlato," v skratke zhrnul semifinálový boj šéf striedačky.

Vo finále čakal na tím spod Tatier obhajca prvenstva celok Kanady. „Keby sme po prvej tretine prehrávali 3:0, nikto by nemohol ani ceknúť. Vďaka výbornému výkonu nášho brankára si však súper vypracoval len jednogólový náskok. Po dôraznom dohovore v kabíne mužstvo zmenilo prístup k zápasu. Vyrovnalo hru, dvakrát zlikvidovalo náskok súpera a duel dotiahlo do predĺženia. V nadstavenom čase sa nám vďaka obrovskej túžbe po víťazstve a aj s prispením športového šťastia podarilo disponovaného protivníka zdolať," tvrdí súčasný lodivod SR 18.

Rozhodli posledné sekundy

Po góle v predlžení, ktorý naši strelili 21 sekúnd pred koncom, už prepukla na štadióne v Moste obrovská slovenská radosť. „Pomaly sme sa začali pripravovať na samostatné nájazdy. Niečo som hráčom na striedačke vysvetľoval, takže situácia, ktorá rozhodla o titule, mi unikla. Videl som len loptičku v sieti a chlapcov, ako vybiehajú na plochu." Spomína Jozef Ďuris a dodáva. „Byť majstrom sveta je fantastický pocit a doprial by som ho každému."

Presný zásah, ktorý rozhodol o zlatej medaile, zariadil Stanislav Čavajda, hráč Kométy Vrútky. „Nabehol som si do voľného priestoru pred bránkou a dostal ideálnu prihrávku Romana Kohutiara. Nezostávalo mi už nič iné len vystreliť. Potom si pamäťam len na obrovskú radosť všade naokolo. Vytvorili sme v kabíne dobrú partiu a dosiahli obrovský úspech. Podobné veci však človek úplne docení až s odstupom času," myslí si mladý hokejbalista.

Historický zápis

„Základ úspechu sa položil už v príprave. Dali sme si záležať na výbere hráčov a nakoniec sa ukázalo, že to malo svoj význam. Mužstvo pre svetový šampionát sa formovalo na troch víkendových kempoch. Širší 40-členný káder sme zúžili po Mamut cupe a do Mostu cestovalo 22 najlepších," priblížil priebeh prípravy Aurel Nauš, asistent trénera SR 18.

Do konečnej nominácie sa dostalo aj jedenásť hokejbalistov z Turca. „V našom regióne sa dobre pracuje s mládežou a pre začínajúcich hráčov sa v porovnaní s minulosťou vytvárajú oveľa lepšie podmienky," hovorí Aurel Nauš, ktorý tvorí spoločne so svojím kolegom z lavičky Jozefom Ďurisom dvojicu, čo sa už stihla zapísať do hokejbalovej histórie. Práve oni dvaja získali ako prví Slováci titul majstrov sveta v pozícii hráčov na MS 1999 vo Zvolene a po jedenástich rokoch aj v úlohe trénerov.