MARTIN. „Zo spálne mám výhľad na ich byt. Aspoň ich mám pod dozorom, viem, kedy vnúčatá vstávajú, kedy idú spať," ukáže 73-ročná Ľudmila Hrachová cez okno na blízky panelák v Záturčí. Prisťahovala sa sem pred štyrmi rokmi z Hája, kde chcela v pokoji prežiť starobu. Avšak keď rakovina začala vyhrávať nad jej dcérou, chcela byť v jej blízkosti a z dediny odišla do mesta.
„Do poslednej chvíle neverila, že zomrie. Vôbec túto možnosť nepripúšťala. Moja dcéra bola veselá optimistka," vyhŕknu jej prvé slzy.
Osud bol však krutý. Vzal štyrom deťom - Matejovi (23), Jakubovi (21), Vladke (18) a Ľudmilke (8) Švecovým mamu (†40), ani nie o rok i otca (†44).
Hrčka nezmizla ani po pôrode
Ivete diagnostikovali rakovinu pred takmer desiatimi rokmi. Nahmatala si na prsníku hrčku. Považovala ju za tukovú a myslela si, že keď porodí štvrté dieťa, zmizne.
„Štyri roky bola v poriadku, no keď bola za zaťom v Taliansku, poslala mi esemesku, že sa akosi necíti dobre. Cítila som, že sa niečo deje. Na to jej lekári na kostiach našli metastázy..." prehltne veľkú hrču. Neskôr metastázy zasiahli i mozog, Iveta vstávala s bolesťami, rodičia s ňou prežívali v aute cestou do nemocnice každý hrboľ.
Najhoršie je pozerať sa do hrobu vlastného dieťaťa
V deň, v ktorý zomrela, pri nej sedela matka. Bola už pripravená na najhoršie. „Sestrička, ktorá od nej odchádzala, mi povedala, že už finišuje, že veľmi trpí a aby sme ju nechali odísť."
Spomienky na 25. jún 2008 Ľudmilu Hrachovú bolia. „Urobila som jej instantnú polievku, mala ju rada. Padal jej vankúš, tak som si k nej ľahla, aby som jej ho pridržiavala. Jej posledné slová boli: Maminka, ideme, ideme... Už zrejme odchádzala. Zdriemla si, ale poobede začala akosi chrčať. Akurát prišla zo školy Vlaďka. Zať zavolal záchranku, v sanitke ju už kriesili. Zomrela za desať minút päť," zlomí sa jej hlas.
„Najhoršie je pozerať sa do hrobu vlastného dieťaťa. Rada by som si to s ňou vymenila, ja som si už svoje odžila," hovorí pomedzi slzy Ľudmila Hrachová.
Cestou domov ho zachytil tirák
Deti sa z matkinej smrti dlho spamätávali. Otec Vladko sa im však snažil venovať čo najviac. Deň pred maminými meninami a tri dni pred Matejovými narodeninami - 26. mája však neprišiel domov. Keď ho deti nenašli v práci ani u starých rodičov, zavolali do nemocnice. Práve ho operovali... Cestou domov ho na motorke zachytil tirák.
„Bola to strašná tragédia. Vladka som mala veľmi rada, takého starostlivého otca som ešte nevidela. V škole vyzdvihol malú, potom nakúpil a prišiel sa ma spýtať, či niečo nepotrebujem. Moje deti povedali, že mi zomrel ďalší syn. Mali pravdu, bol mi ako syn..."
Deti sa rozdeliť nechceli
Po otcovej smrti si chceli starostlivosť o deti rozdeliť matkini piati súrodenci.
„Moje tri deti z východu si chceli vziať dievčatá, chlapci mali zostať v Martine. Chceli však ostať spolu, a tak sme to rešpektovali," vysvetlila stará mama Ľudmila.
Súrodenci ostali žiť v rodičovskom byte v Záturčí. Najstarší Matej je sám otcom. S priateľkou a trojmesačnou dcérkou sa nedávno odsťahoval. Jakub sa minulý rok stal opatrovníkom dnes už tiež dospelej sestry Vladky a osemročnej Ľudmilky. Tútorom je ich ujo, ktorý býva neďaleko nich.
Najmladšiu vnučku strojí do školy
Ľudmila Hrachová však cíti, že sa o ne musí postarať. „Jakub chodí do práce, aby ich uživil. No je to ešte dieťa, veď má len 21 rokov. Vladka má tiež svoje záujmy a keďže Ľudmilka je od nich oveľa mladšia, nemá sa jej kto venovať. Kým žil zať, hrával sa s ňou. Snažím sa jej nahradiť oboch rodičov, ráno ju strojím do školy a robím s ňou domáce úlohy. Nedávno mala napísať o škole svojich rodičov. Pýtala sa ma, kam chodila jej mamička. Až ma pichlo pri srdci. Mala tu predsa sedieť moja dcéra a osobne jej o tom rozprávať," zastrie jej tvár opäť smútok.
