Voľby priniesli viacero prekvapení. Medzi ne môžeme zaradiť aj volebnú účasť. Bola o niečo vyššia, ako sa všeobecne očakávalo, dosiahla 58,83 percent. Bolo to viac ako pred štyrmi rokmi. Na optimizmus však nie je žiadny dôvod, účasť sa zdvihla iba o štyri percentá.
Smutným faktom, až mementom, zostáva, že vyše milión osemstotisíc voličov ostalo doma, voľby im boli ukradnuté. No aj neprísť voliť je výsada demokracie...
Odkaz nevoličov: Kašleme na vás
Zodpovednosť za nízku volebnú účasť jednoznačne nesú politici. Podstatnú časť Slovenska znechucuje dlhoročné neplnenie sľubov, rabovačky rôzneho druhu a nízka politická kultúra. Značná časť ľudí má pocit, že voliť nemá význam. Často počuť, že medzi politikmi nie sú rozdiely, vraj sú všetci rovnakí. Odkaz nevoličov je - kašleme na vás!
Pre celú politickú reprezentáciu je to výzva, aby sa pokúsila tento stav meniť. Zatiaľ sa jej to ale nedarí. Hádam jej to nie je jedno.
Veľké víťazstvo, no bez triumfu
Pred voľbami sa vynorili viaceré hádanky. Najdiskutovanejšou bola tá, koľko hlasov získa Ficov Smer. Posledné prieskumy ho stláčali pod hranicu 30 percent, no najsilnejšia vládna strana nakoniec získala viac ako 34.
Na prvý pohľad ide o veľké víťazstvo, ktoré sa však triumfom neskončilo. Keďže mečiarovci zostali tesne pred parlamentom a SNS ledva preliezla kvórum potrebné na vstup do NR SR, vládu nakoniec pravdepodobne zostaví pravicová opozícia, ktorá v súčte hlasov bola úspešnejšia ako sociálni demokrati.
Jednoducho, pri pomernom systéme nestačí len voľby vysoko vyhrať, treba mať za spojenca aj silného partnera, ktorý by pomohol víťazovi dať dohromady parlamentnú väčšinu. Smeru sa to nepodarilo. Ešte pred štyrmi rokmi sa mu menšie pravicové strany samé trápne pokladali k nohám (odmietol ich a zobral si k sebe problematické HZDS a pochybnú SNS), teraz sa mu pre jeho neustále bojovne naladenú politiku obrátili chrbtom.
Ficov boj
Fico bojoval na viacerých frontoch. Od prvého momentu s médiami, ktoré ho nespravodlivo odpísali už skôr ako začal vládnuť, a v závere volebného obdobia aj s opozíciou, ktorej sila najmä zásluhou nových strán (SaS a Most - Híd) nečakane rástla. Premiér za štyri roky vyhral veľa malých i väčších bitiek (objektívne treba priznať, že medzi nimi boli aj dôležité a užitočné pre život bežného človeka), no nakoniec z tej rozhodujúcej odchádza ako porazený.
Jeho niekdajší stranícky kolega z čias SDĽ Pavol Kanis často hovoril, že strategicky rozmýšľajúci politik musí vidieť za roh. Fico videl iba pred seba, možno často iba seba, a to sa mu vypomstilo. Dokonale percentuálne vycical svojich koaličných partnerov a nezískal si nových, ktorí by ho teraz podržali. Zákopy, ktoré sa za štyri roky vykopali, sú dnes príliš hlboké a rany veľmi boľavé, aby sa v súčasnosti z nepriateľov stali spoluhráči. A to aj napriek tomu, že Slovensku by v čase vrcholiacej svetovej krízy prospela ľavo-pravá koalícia...
Opozičná kritika áno, ale...
Smer, ak nechce časom dopadnúť ako HZDS, sa musí poučiť. V opozícii musí byť k vláde kritický, ale zároveň aj konštruktívny. Pri nastavovaní zrkadla súperom by sa mal oprieť o silu argumentov, nie o argument sily. Možno takouto politikou percentuálne stratí a nezmobilizuje všetkých svojich sympatizantov, ale na druhej strane rozšírením koaličného potenciálu veľa získa. Jeho politika by mala viac ozelenieť, prioritou ľavice by mala byť aj obhajoba rôznych menšín.
Modrým vyšiel ťah s Radičovou
SDKÚ-DS má asi patent na to, ako sa dostať k moci. Nemusí vyhrať voľby, dokonca v súťaži politických strán môže dopadnúť aj horšie ako v predchádzajúcich hlasovaniach, ale aj tak je nakoniec tým subjektom, ktorý bude zostavovať vládu. Už po tretíkrát. Vďačí za to svojmu širokému koaličnému potenciálu. V Smere môžu slepo závidieť.
Modrým vyšiel ťah s dočasným (???) odstavením Dzurindu na vedľajšiu koľaj. Fico stratil terč, do ktorého sa ľahko triafalo. Volebnou líderkou sa stala medzi ľuďmi obľúbená Radičová (paradoxne ešte v závere minulého roka rozmýšľala nad tým, či zostane v politike) a preferencie postupne rástli. Pani Slušná, ako sa jej začalo hovoriť, sa na začiatku javila ako veľmi neskúsená politička, no s pribúdajúcim časom a so zjavnou podporou niektorých médií podala výkon, ktorý dostal suveréna Fica do defenzívy. Navyše Radičovej, ktorá má zrejme väčšie sociálne cítenie ako Kaliňák s Počiatkom, nebolo možné dať nálepku sociálny netvor.
Dzurindové fúzy
Dzurinda po voľbách krútil fúzami, bolo na ňom vidieť, že pätnásť percent sa mu máli. Faktom však je, že ak by bol lídrom on, boli by tie percentá asi nižšie. SDKÚ-DS môže Radičovej a jej spriaznenému krídlu v strane ďakovať za dobrý volebný výsledok. Teraz by si to krídlo malo dať pozor, aby ho nevytlačilo krídlo zákulisných hráčov a tzv. pragmatikov.
Víťazom volieb je Sulík
Skutočným víťazom volieb je strana Sloboda a Solidarita. Ešte pred dvomi rokmi o nej nikto poriadne nevedel a dnes smeruje nielen do parlamentu, ale aj do vlády, v ktorej možno obsadí kľúčové pozície. Sulíkovci dokonale vyplnili priestor, ktorý kedysi obsadila a potom aj vyprázdnila Schusterova SOP a Ruskova ANO. Marketingom oslovila nielen nespokojných s Ficom a Dzurindom, ale aj značné množstvo prvovoličov, ktorých oslovila ťažko dosiahnuteľnými sľubmi ako je napr. dekriminalizácia marihuany, zavedenie registrovaných partnerstiev či odluka cirkvi od štátu. Prioritou „supermana" Sulíka je odvodový bonus. Téma, o ktorej ľudia (česť výnimkám) veľa nevedia. Lebo ak by tušili, čo ich možno čaká, tak by sa možno niektorí zvrtli na opätku.
Bugár vygumoval Csákyho
Okrem Sulíkovej strany k prepísaniu politických pomerov na Slovensku prispel aj Most - Híd. Partaj Belu Bugára, ktorý priťahuje ľudí svojou uvoľnenosťou a aj sebairóniou, sa odlíšila od extrémistickej SMK umiernenosťou, ktorá krotí vášne a aspoň navonok sa snaží hľadať riešenia. Výsledok Mostu je prekvapením. Za krátky čas Bugár dokázal vygumovať Csákyho, ktorý si bol až veľmi istý svojou pozíciou.
KDH strop neprekonalo
Kresťanskí demokrati si po výmene predsedu, ktorý sa čiastočne obklopil aj novými ľuďmi, trúfali na dvojciferný výsledok. Figeľ nahradil unaveného Hrušovského, no percentá to veľmi nezdvihlo. KDH aj pre niektoré svoje témy zaváňajúce 19. storočím (výhrada svedomia) akoby malo svoj strop, ktorý nevie prekonať. Navyše vo vyhrotenej kampani sa pokojné až uspávacie vystupovanie Figeľa minulo účinkom, odvrátilo nielen od neho, ale aj od strany pozornosť.
SNS dostala na frak
SNS dostala vo voľbách priadne na frak. Nakoniec mala ale šťastie a do parlamentu preliezla. Možno aj vďaka Orbánovi, ktorý hlúpo vstúpil do našej volebnej kampane. Strana, ktorá v pomaly končiacej vláde narobila najviac škôd (nástenkový tender, emisie, vulgárnosť, primitívna rétorika), sa oháňala národnými záujmami, no jej lídrovi viditeľne išlo o vlastné záujmy. Slota a jeho spolustraníci boli nešťastím pre túto krajinu a možno by bolo lepšie, keby nakoniec ostali mimo hry. Niektorí voliči ale mali iný názor a to treba rešpektovať.
HZDS vyschlo
Toľko šťastia ako Slota nemal Mečiar. HZDS, ktoré formovalo, ale aj deformovalo Slovensko v deväťdesiatych rokoch, päťpercentnú prekážku potrebnú na vstup do parlamentu nezdolalo. Najvernejší Ficov spojenec vyschol nielen programovo, ale predovšetkým personálne. Strana síce prišla s novými tvárami, ale tie nemali čím zaujať. Boli nevýrazné, k Mečiarovi poslušné, nikto o nich poriadne nevedel. Osobnostiam typu nebohého Viliama Vetešku sa ani len na centimeter nepriblížili.
Politika prepojená na Budapešť zlyhala
Pred bránami parlamentu ostala aj Strana maďarskej koalície. Utopila sa politikou prepojenou na Budapešť. Csáky kopíroval Orbána, a to sa mu vypomstilo. Navyše sa rozhádal s Bugárom, vystrnadil ho zo strany. Na chvíľu sa síce stal víťazom, no nevediac, že si vlastne pod sebou podpílil konár, skončil medzi porazenými. Ďalšou chybou bolo aj to, že v kampani sa Csásky správal amatérsky. Nechodil na politické debaty, dal na seba zabudnúť.
Vlády prichádzajú a odchádzajú...
Vlády odchádzajú a prichádzajú. V tomto smere Slovensko prevratné zmeny nečakajú. Problémy sú jasné a riešiť by sa museli, či v nej bude sedieť Fico alebo Radičová.
Ku kormidlu sa pravdepodobne dostane pravicový štvorlístok (ak KDH odolá smeráckym medovým motúzom), ktorý avizuje veľké zmeny. Dúfajme, že to nebudú len experimenty, ktoré by hazardovali s osudmi bežných ľudí. Radičovej partii, ktorá čochvíľa vznikne, treba dať od prevzatia moci 100 dní. Kritizovať dopredu slušné nie je. Každý by mal dostať na rozbeh svoj čas.
Volebná inventúra
Vo volebných zoznamoch bolo vTurci zapísaných90040 voličov. Na hlasovaní sa znich zúčastnilo 56527, čo predstavuje 60,75 percenta.
Najviac voľby lákali ľudí vMoškovci (88,70%), Dolnom Kalníku (81,25%) avDiakovej (81,04%).
Najmenej voličov využilo právo hlasovať vTurčianskom Jasene (44,78%) avBriešti (49,61%). Tesnú nadpolovičnú väčšinu dosiahol Turček (50,72%).
Zo 69 miest aobcí Turca vyhral Smer v67. Víťazom sa nestal iba vDolnom Kalníku ana Vrícku. Najviac bodoval vo Folkušovej (70,88%).
SAS vyhrala voľby vDolnom Kalníku, získala vňom 31,37% hlasov. Ztroch turčianskych miest sa jej najviac darilo vMartine, kde so ziskom 20,12% hlasov skončila na druhom mieste.
SDKÚ - DS najlepšie obstála vDražkovciach, získala 21,72% hlasov. Dvadsať percent ešte prekročila vDolnom Kalníku.
KDH tradične sa zvíťazstva tešilo vo Vrícku. Z300 voličov mu dalo hlas 153, čo predstavuje 51,34%.
SNS najvýraznejšie uspela vAbramovej (22,68%)a vTurčianskom Ďuri (18,88%).
HZDS pohorelo aj vTurci, získalo iba 3,83%. Vysoko nad svojím priemerom sa presadilo iba vRakši (19,80%). Naopak, vtroch obciach, vLiešne, Karlovej av Záborí nedostali mečiarovci ani hlas.
Most vTurci tromfol SMK o889 hlasov, najviac percent získal vBorcovej - 4,54.
