NOLČOVO. Starí Nolčovania žili v skromných podmienkach a prostriedky na obživu svojich početných rodín neraz hľadali vysoko v horách na strmých úbočiach porastených riedkou trávou. Tu našli krmivo pre statok i kone.
Začiatkom júla vnuci kráčajú v ich šľapajách, oživujú starú obecnú tradíciu, ktorej dali názov Nolčovská kosa. S kosami na chrbtoch sa vybrali už tretíkrát na vysokohorskú lúku nad dedinou.
Už večer 9. júla sa v táborisku pod Milané grúňom schádzali skúsení kosci z Nolčova i jej okolia. Večer pri ohni patril spomienkam pamätníkov a ľudovým pesničkám, ktoré zneli s hudbou harmonikára Dana Zemančíka. Obec Nolčovo ako organizátor si na pomoc prizvali i turianskych matičiarov, ktorí sa spolu s miestnymi záujmovými organizáciami postarali o hodnotný zážitok nielen pre samotných aktérov, ale aj pre početnú publikum.
Vychádzajúce slnko vítalo koscov na neďalekom Príslope. Prvý z nich sa zakosil už krátko po štvrtej hodine. Chlapi kosili v bielych vyšívaných košeliach a čiernych širokých klobúkoch. Robota dala riadne zabrať predovšetkým „ročiakom", ako sviatočných koscov volaj ich skúsenejší kolegovia. Všetkým dobre padlo, keď sa na stráni ozval spev prichádzajúcich gazdiniek s hrabľami a jedlom.
Na pamiatku si kosci i hrabačky odnášali osvedčenie potvrdzujúce ich spôsobilosť vykonávať túto tvrdú prácu.
Autor: Ľubomír Liskaj, Miroslav, Dírerová
