Vedeli ste pred posledným zápasom, koľko máte na svojom konte gólov?
- Áno, vedel. Bolo ich 38. Spolu s chalanmi sme chceli dosiahnuť štyridsiatku. Predsa len, tá sa lepšie pamätá. Mužstvo hralo na mňa, chcelo mi pomôcť. Dlho to vyzeralo, že sa proti Priekopčanom nepresadím, ale podarilo sa. Chlapci mi veľmi pomohli, ďakujem im za to.
Ktorý gól vám najviac zostane v pamäti?
- Rozhodne ten posledný, štyridsiaty. Už som myslel, že ho nedám. Šanca však prišla na konci a som rád, že som ju premenil.
Štyridsiatku ste oslávili saltom. Plánovali ste to?
- Áno, chcel som ním potešiť aj divákov. Cítil som, že mi držia palce, neustále ma povzbudzovali.
V minulej sezóne ste strelili 25 gólov. Napadlo vás vtedy, že svoju bilanciu takto vylepšíte?
- Klamal by som, keby som povedal, že áno. Méta 25 gólov sa mi zdala byť neprekonateľná. Navyše, myslel som si, že súperi si ma budú viac všímať a nenechajú mi viac priestoru.
Už v jesennej časti ste dali toľko gólov, koľko za celú predchádzajúcu sezónu...
- Darilo sa mi. Skóroval som v každom zápase. Moje sebavedomie rástlo, veril som si. Trúfol som si aj na kopanie jedenástok, tradiční realizátori mi vyšli v ústrety a nechali ma ich zahrávať. Jeseň bola pre mňa mimoriadne úspešná. Takmer všetko, na čo som siahol, to mi vyšlo.
Proti, ktorému mužstvu sa vám hrá najťažšie?
- Zrejme sú to Košťany. Neviem, čím to je, ale neviem sa proti tomuto mužstvu tak presadiť, ako proti iným. Ich obrana je dôrazná. Nešetrí vás, nič vám neodpustí.
Najväčší strach z vás majú zrejme Krpeľany...
- To je asi prehnané hodnotenie. Ale pravdou je, že na jeseň som im dal päť gólov a na jar pridal ďalšie dva. Hrá sa mi proti ním naozaj dobre.
Stal sa z vás vychýrený kanonier. Kde sa to vo vás vzalo? Veď v minulosti ste až toľko gólov nedávali?
- Predtým som v mužstve plnil iné úlohy, naším koncovým hráčom bol Tomáš Záborský. Po jeho zranení som sa viac tlačil dopredu. Sprvu to nešlo ľahko, dosť šancí som aj zahodil. Keď som však prelomil streleckú smolu, potom akoby to už išlo samo. Ako som už spomínal, začal som si veriť a čo je podstatné, verilo mi aj mužstvo.
V akých situáciách sa cítite najlepšie?
- Jednoznačne v brejkových. Moji spoluhráči to vedia, posielajú ma do nich. Keď sa zmocnia lopty, snažia sa mi ju prihrávkou za obranu posunúť. Darí sa mi aj vo vnútri šestnástky. Hľadám si v nej priestor. Niekedy stačí byť v správnu chvíľu na správnom mieste. Samozrejme, dôležité je aj šťastie. Bez neho sa dá ťažko uspieť.
Dražkovce sa po dvoch rokoch vracajú do piatej ligy. Čo mu za to vďačíte?
- Poučili sme sa z vlaňajšej sezóny. Vtedy sme v úvode niekoľkokrát zaváhali a potom sme už stratu nedobehli. V tomto ročníku sme dali dôraz na začiatok.Išli sme od zápasu k zápasu, v každom jednom sme chceli uspieť. Darilo sa nám to. Jedenásťkrát sme vyhrali a po jeseni sme mali pred svojimi prenasledovateľmi sedembodový náskok.
Jar bola ľahšia?
- Navonok sa zdá, že áno, ale nebolo to až také jednoduché. Opäť bol dôležitý začiatok. Sami sme si hovorili, že ak uspejeme v prvých štyroch súbojoch, tak potom sme na dobrej ceste. Podarilo sa. Vtedy som už aj ja veril, že víťazstvo v súťaži nám nikto nezoberie.
Nielen fanúšikovia, ale aj väčšia časť trénerov tvrdí, že úroveň I. triedy sa z roka na rok zhoršuje. Ako to vnímate vy?
- Podobne. Niekedy mám pocit, že sa hrá len preto, aby sa hralo. Určite sa trénuje menej ako kedysi a v zápasoch to vidieť. Zmenila sa však doba. Na prvom mieste je starosť o rodinu, hneď za ňou práca a až potom máte čas na koníčky. Navyše, mladí sa do futbalu už tak nehrnú. Majú iné záujmy. A tí, čo prídu, tak nevydržia. Sú netrpezliví. Ak nehrajú, zabalia to. Samozrejme, česť výnimkám.
Bude stačiť to, čo ste predviedli v I. triede aj v piatej lige?
- Viacerí z nás sme v nej už hrali, takže vieme, čo nás čaká. Piata liga je určite náročnejšia ako oblastná súťaž. Určite aj vyrovnanejšia. Každé zaváhanie vás niečo stojí a straty sa ťažko dobiehajú. Musíme viac potrénovať. Piata liga nás poriadne preverí, ukáže nám, na čo máme.
Predpokladáme, že sa v piatej lige budete chcieť dlhšie udržať. Nemýlime sa?
- Určite nechceme vypadnúť. Naopak, našou ambíciou je udržať, sa v nej čo najdlhšie. Je našou povinnosťou odvďačiť sa dobrými výsledkami všetkým, ktorí nám v Dražkovicach vytvárajú solídne podmienky na futbal.
Pred jarnou časťou sme sa spolu bavili o tom, že sezónu dokončíte v Dražkoviach a potom sa uvidí. Takže, kde vás budeme vidieť hrať?
- Pred jarnou sezónou som mal niekoľko ponúk aj od mužstiev z vyšších súťaží, no považoval som za poctivé, aby som ročník dohral tam, kde som ho začal. V súčasnosti sa mi zatiaľ nikto neozval, takže nevylučujem, že zostanem v Dražkovciach. Cítim sa tu dobre, tvoríme fajn partiu. Pravdou však je, že by som si rád otestoval svoje schopnosti aj vo vyššej súťaži ako je piata liga. Uvidíme.
