ŽILINA. Žilinský samosprávny kraj (ŽSK)dostal na svoju činnosť k dnešnému dňu o 10 miliónov eur menej ako minulý rok. Taký je výpadok z daní fyzických osôb. Peniaze chýbajú najviac v zdravotníctve. Kritická situácia je ale v sociálnej starostlivosti, podľa župana Juraja Blanára je dokonca problém zabezpečiť pre klientov základné hygienické potreby.
Poriadnu sekeru má kraj zaťatú aj u dopravcov v prímestskej doprave. Dlh voči Slovenskej autobusovej doprave (SAD) sa nabaľuje od konca roka 2008 a predstavuje už 7,5 milióna eur.
Kraj preto bude rokovať s vládou a žiadať kompenzácie, podobne ako to urobili mestá a obce. Pristúpi ale aj k nepopulárnemu opatreniu - autobusmi budeme cestovať drahšie.
Možno siahnu aj na zľavy
„K 1. augustu pristúpime k zvýšeniu cestovného na prímestskej doprave. Máme päť variantov, či budeme upravovať samotné zľavy ale samozrejme aj bežné cestovné v rozmedzí v hotovosti o 5 - 10 centov a na dopravné karty 12 - 15 centov v jednotlivých pásmach," povedal Blanár.
So zvyšovaním cestovného sa však nebudú zvyšovať zľavy, viac preto zaplatia aj dôchodcovia, študenti, či zdravotne postihnutí. Jeden z variantov, pre ktoré sa úrad rozhoduje, je aj obmedzenie zliav. „Či siahneme na zľavy, to práve analyzujeme," povedal predseda ŽSK. Úbytok cestujúcich odhaduje na 15 percent, čo predstavuje asi 1,5 milióna cestujúcich za rok.
Samosprávny kraj si autobusovú dopravu objednáva pre svojich obyvateľov u dopravcu. Podľa smernice európskeho parlamentu má v kompetencii aj určovanie výšky cestovného. Kraj tiež rozhoduje o rozsahu zliav a objeme výkonov.
Dopravca do cenotvorby nezasahuje. „Nám neostáva nič iné, len to rešpektovať," povedala hovorkyňa žilinskej SAD Ivana Strelcová. Spoločnosť ročne najazdí pre kraj 22 miliónov kilometrov. Okrem nej jazdí pre kraj aj SAD Liptovský Mikuláš.
Stále bude málo
Ani drahšie lístky však nebudú kraju stačiť na splatenie dlžôb. Podľa Blanárových prepočtov prinesie drahšie cestovné do rozpočtu od 1,9 - 2,3 milióna eur ročne. „Bez pomoci štátu sa dostaneme do kolapsovej situácie," prízvukoval Blanár na tlačovej besede.
V minulosti dostali v platení dlhov prednosť oblasť zdravotníctva a sociálnej starostlivosti. V nich má ŽSK nesplatené faktúry za ďalších 7,5 milióna eur.
S dopravcami sa úrad dohodol na splátkových kalendároch. „Peniaze, ktoré sú nám už teraz dlžný, vieme prijať aj dodatočne, pretože v tejto chvíli je obojstranne akceptovaný splátkový kalendár," povedala Strelcová.
Kraj však podľa Blanára neočakával taký veľký výpadok na daniach a preto nebude schopný splácať ani už dohodnutý splátkový kalendár za rok 2008.
Ako šetrí ŽSK
Kraj prijal opatrenia proti kríze už v roku 2009. Počet zamestnancov na úrade znížil o deväť percent a chystá ďalšie zníženie. Tiež klesli náklady na mzdy o 11 percent. Týka sa to aj organizácií v pôsobnosti kraja.
