Hokejový rozhodca Miroslav Valach sa prebojoval medzi čiarovými arbitrami do svetovej špičky. Na posledných majstrovstvách sveta v Nemecku odpískal 8 zápasov a teraz by rád okúsil aj atmosféru olympijských hier.
Kedy ste začali uvažovať nad tým, že by z vás mohol byť hokejový rozhodca?
- Odmalička som hrával hokej a nenechal som si ujsť žiadny zápas martinských mužov. Neskôr sa zo mňa stal bránkový rozhodca a celkom ma bavila aj úloha hlásateľa extraligových stretnutí. Popri tom odštartovala aj moja rozhodcovská kariéra.
Spomeniete si ešte na svoj prvý duel v úlohe arbitra?
- V pätnástich rokoch som rozhodoval zápas piatakov. Hokej sa mi zdal strašne rýchly. Nemal som žiadnu predstavu, kedy treba fúknuť do píšťalky a čo treba sledovať. Do stretnutí ma však nominovali so skúsenejšími kolegami a tí mi postupne ukázali správnu cestu.
Hokejisti si dobíjajú baterky počas leta. V akom období pripravuje svoje telo na záťaž rozhodca?
- Podstatná časť prebieha podobne ako u hráčov v lete a určite sa nedá len tak odflákať. Väčšinou trénujeme individuálne minimálne trikrát do týždňa. Musíme si udržiavať porovnateľnú pripravenosť s profesionálmi hráčmi, aby sme s nimi na ľade stíhali. Netreba zabúdať ani na to, že rozhodca je na ploche počas celého duelu. Pred začiatkom každej sezóny máme rozhodcovské previerky, ktoré dokonale otestujú našu fyzickú aj teoretickú pripravenosť.
V roku 2004 vás Americká hokejová federácia pozvala na rozhodcovský kemp do USA. Aká to bola skúsenosť?
- Okrem niektorých arbitrov, ktorí pískajú NHL, tam bola špička mladých rozhodcov AHL. Kemp trval týždeň. Každý deň sme absolvovali štyri hodiny teoretickej prípravy, dve hodiny tvrdého tréningu na ľade a večer sa rozhodovali zápasy mládežníckych výberov do 17 rokov. Bola to nezaplatiteľná skúsenosť.
Dá sa porovnať severoamerický a európsky štýl rozhodovania?
- V Amerike je aj rozhodovanie v dobrom slova zmysle veda. Existuje dokonalá príprava pre arbitrov, ktorú by som prirovnal k nášmu vyučovaniu na školách. Preberá sa všetko od psychológie až po techniku korčuľovania.
Všeobecne sa tvrdí, že čím je hráč kvalitnejší, tak je aj jeho správanie k okoliu a teda aj k rozhodcom na vyššej úrovni. Máte to potvrdené v praxi?
- Závisí od povahy a charakteru každého hokejistu a spôsobu, ako dokáže zvládať krízové situácie. Niekedy vybuchnú aj tí najlepší. S väčšinu hráčov sa dobre poznám a po tom, ako opadnú emócie, si vieme sporné situácie vydiskutovať. Každý rozhodca si počas kariéry buduje určitú autoritu. Aj v tomto prípade platí, že ak ju má vyššiu, má aj väčší rešpekt okolia.
Ako vyzerá vaša príprava pred extraligovým duelom a zápasom na svetovom šampionáte?
- Na extraligové stretnutia sú nominácie známe mesiac dopredu. Hodinu pred úvodným buly musíme byť na štadióne. Rozoberieme si súperov, pripomenieme si veci, ktorých sa treba vyvarovať. Inštruktor každému povie, čo od neho v stretnutí očakáva. Na šampionáte viete o svojej nominácii jeden až tri dni dopredu. Tento čas zväčša využívame na analýzu herných štýlov jednotlivých tímov. Vytypujeme si hráčov, na ktorých si musíme dávať väčší pozor, a veľký dôraz sa kladie aj na koncentráciu pred zápasom.
Náplňou práce čiarového rozhodcu je aj upokojovanie hráčov, ktorí sa rozhodnú, že si to na ľade rozdajú ako chlap s chlapom. Máte určený postup, podľa ktorého sa musíte pri bitkách správať?
- Najskôr musíte zamedziť ostatným hráčom, aby sa do potýčky zapojili. Dvojicu, ktorá všetko začala, necháte na pokoji. Rozdeľovať kohútov začnete, až keď spadnú na zem. Počas bitky ich oddeliť nemôžete, pretože ak chytíte jedného, tomu druhému by ste mohli ponúknuť výhodu. Čiaroví rozhodcovia používajú v spomínaných situáciách natrénované hmaty.
Vo futbale preferujú zohraté rozhodcovské trojičky. Deje sa niečo podobné aj v hokeji?
- Dvojice čiarových sú pomerne stabilné. Keď pískal na čiare Rasťo Krpelec, veľmi často ma nasadzovali s ním. Teraz často nastupujem s Martinom Gašparíkom.
Po vašom úspešnom vystúpení na hokejových MS 2009 vo Švajčiarsku, kde ste si zapískali v semifinále, vyšiel pre vás ešte úspešnejšie tohtoročný šampionát v Nemecku. V tomto smere môžete byť určite spokojný.
- Tento rok ma tiež nominovali na semifinálový duel, v ktorom si zmerali sily Česi so Švédmi. Potom prišla čerešnička na torte v podobe súboja o tretie miesto, kde si domáci tím vedený kormidelníkom Uwe Kruppom pred 19 500 divákmi skrížili hokejky s reprezentáciou troch koruniek. Tento zápas bol naozaj výnimočný, veď Nemci sa do bojov o medaily dostali po dlhých 74 rokoch a tomu zodpovedala aj atmosféra. Po stretnutí sa nám prišiel za predvedený výkon osobne poďakovať prezident IIHF René Fasel.
Ako sa môže arbiter zo slovenskej extraligy dostať na majstrovstvá sveta?
- Počet nominácií pre slovenských rozhodcov zodpovedá kvalite národného tímu. Priamo závisí od jeho postavenia v rebríčku IIHF. Ak by v ňom boli naši hokejisti povedzme tretí, pribudli by miesta aj pre rozhodcov.
Čím sa dajú vysvetliť úspechy slovenských rozhodcov na medzinárodnej scéne, veď doma sú všeobecne považovaní za najslabší článok hokejového diania...
-Na dvoch posledných šampionátoch rozhodovali v úlohe hlavných arbitrov Slováci. Jeden z nich - Peter Országh, si dokonca zapískal aj na ZOH vo Vancouvri. K tomu netreba nič dodávať. Nehovorím, že naši rozhodcovia sú bez chyby, no domáca kritika je niekedy neopodstatnená a chýba jej odborná argumentácia.
Venujete sa aj civilnému zamestnaniu. Je to v porovnaní s profesionálmi, ktorí vedú duely na majstrovstvách sveta, nevýhoda?
- Naozaj na šampionátoch rozhodujú prevažne profesionálni arbitri. Ja hovorím, že v porovnaní s vyspelými hokejovými krajinami pracujeme v amatérskych podmienkach. Napriek tomu dosahujeme profesionálne výkony.
Ako sa dajú skĺbiť pracovné povinnosti s rozhodcovskými?
- Bez poriadnej dávky tolerancie od najbližšieho okolia a od zamestnávateľa sa to nedá. Ráno o šiestej nastúpim do práce a splním si tam všetky svoje povinnosti. Potom nasadnem do auta a večer niekde na druhej strane republiky od nás očakávajú stopercentný rozhodcovský výkon. Ak chcete byť úspešní, musíte to zvládnuť.
Pokukujete aj po pozícii hlavného rozhodcu?
- Uvažoval som už aj nad touto alternatívou. V posledných sezónach sa mi na šampionátoch podarilo spraviť veľmi dobré meno v úlohe čiarového. Doterajšie úspechy by som chcel vyšperkovať nomináciou na budúcoročné MS na Slovensku. Láka ma zimná olympiáda v Soči 2014. V pozícii hlavného by som musel začínať opäť odznova.
Vaša veľmi úspešná rozhodcovská kariéra zatiaľ trvá štrnásť rokov. Kto vám najviac pomáhal pri ceste na vrchol?
- V Martine si mladých rozhodcovských adeptov zobral pod svoje krídla Ľuboš Jakubec. Všetky základy mám od neho. Veľmi mi pomohli aj skúsenosti Rastislava Krpelca, Martina Gašparíka, Dušana Kramára a Viliama Majora. Bez pomoci týchto ľudí by pre mňa bolo všetko oveľa ťažšie.
