Slovenská herečka, speváčka, novinárka a moderátorka Dorota Nvotová je dcérou herečky Anny Šiškovej a hudobníka Jara Filipa. Žije striedavo na Slovensku a v Nepále. Tam sa venuje deťom v detskom domove a vedie slovenské turistické výpravy. Na divadelný festival Dotyky a Spojenia v Martine prišla bez kapely a zaspievala len v sprievode kláves.
Čo sa stalo s vašou kapelou?
- Bubeník sa svojím správaním sám vyhodil a ostal mi len gitarista a basgitarista. Zháňala som nejakých bubeníkov, ale nestihlo sa to zorganizovať, ani nacvičiť, takže som dnes hrala sama. Vzhľadom k tomu, že je to divadelný festival, povedala som si, že to bude v poriadku. Samozrejme, na veľkých letných festivaloch to tak nebude. Dovtedy sa buď ten starý vráti, alebo nájdem nového.
Ako sa vám v Martine spievalo?
- Ja si myslím, že atmosféra tu bola až nezaslúžene dobrá.
Všimli sme si, že ste pred koncertom dostali darček. Môžete prezradiť, čo to je?
- Je to obraz, na ktorom som ja. (smeje sa)
Skutočne?
- Áno, namaľoval ho martinský maliar. O tom obraze už viem asi rok, ale stále som nemala cestu do Martina, takže teraz mi ho priniesol.
Je to váš veľký fanúšik?
- Asi, ja neviem. Teraz som ho stretla prvýkrát.
Pochádzate z neďalekej Považskej Bystrice. Máte nejaké spojenie i s mestom Martin?
- Máme tu blízko drevenicu, na ktorú zajtra idem. Aj preto sa budem trochu trápiť s dopravou toho obrazu, ale to sa vyrieši. (smeje sa) Naspäť mu ho nedám, lebo rok čakal, kým sa stretneme. A Martin sa mi vždy spája s pohotovosťou. Z tej chalupy sme tam často jazdili. Napríklad, keď môj nevlastný otec spadol do jamy na sekery a rozdrvil si lopatku, alebo keď si rozťal sekerou píšťalu, lebo si dal nohu na pník...
Teraz ste už dlhší čas na Slovensku. Kedy sa chystáte späť do Nepálu?
- Ak sa nestane nič negatívne, alebo pozitívne, tak v októbri.
Strávite tam celú zimu?
- Áno, budem tam asi až do mája. V novembri musím určite sprevádzať trek, lebo je už pravdepodobne vypredaný.
Máte i nejaké vtipné príhody z trekov v Nepále?
- Stále sú nejaké maličkosti, ktoré sa stanú. Najvtipnejšie ale pre nás je, keď sme tam hore a nemáme kyslík. Všetci dostávajú buď záchvaty smiechu alebo záchvaty paniky, ale väčšinou teda tie záchvaty smiechu. Človek sa potom smeje úplne na čomkoľvek.
Akí ľudia sa zúčastňujú týchto turistických výprav?
- Aj mladí, aj starí, aj bohatí, aj chudobní, aj slobodní i rozvedení. Všetky možné typy, čo ma prekvapuje. Ja som si najprv myslela, že to bude skôr pre mladých, ale mýlila som sa. Minule som tam mala pani, ktorá na treku, v štyritisíc päťsto metroch oslávila šesťdesiatku. Šla sama.
V Nepále sa okrem sprevádzania venujete i deťom z detského domova.
- Áno, snažím sa im pomáhať, ako sa dá. Zháňam im slovenských sponzorov a zatiaľ sa darí. Už dvadsaťjeden detí má sponzorov. Majú ich ako adoptívnych rodičov na diaľku. Takže vznikla krásna slovensko-nepálska rodina. Navzájom si píšu listy, posielajú balíčky. Pre tie deti Slovensko znamená viac ako Amerika, pretože každého ocino a mamina je zo Slovenska.
Na Slovensku ste zasa zorganizovali rómsku superstar. Aký vzťah máte k Rómom?
- Možno som v trochu zvýhodnenej pozícii, čo sa týka posudzovania ľudí, lebo s Rómami som od malička vyrastala. Vždy boli moji najlepší kamaráti a nikdy som s nimi nemala žiadnu zlú skúsenosť. A ani nikto, koho osobne poznám. Jedna vec je realita a predsudky. Na druhej strane si myslím, že im treba dať šancu. Je medzi nimi veľa takých, ktorí by naozaj chceli zmeniť svoj život a nemôžu, pretože pre rasistické predsudky im to nie je dovolené. Títo ľudia potom idú do Anglicka, hneď si nájdu prácu, zarobia peniaze, kúpia si auto. Vrátia sa sem a keď sa ich pýtam, ako sa im to podarilo, tak povedia, že v Anglicku, lebo tu sa to nedá. Je smutné, že sa to tu nedá.
A ako vznikol nápad s rómskou superstar?
- Bolo to v podstate dosť nepremyslené a nenaplánované. Bola som v osade a hovorila som si, že tie deti nemajú žiadne aktivity na leto, len sa ponevierajú. Tak som vymyslela, že urobíme rómsku superstar a zrazu z toho vznikla celoslovenská rómska superstar. Urobili sme to bez akýchkoľvek eurofondov, vďaka Rytmusovi, Jurajovi Nvotovi a všetkým porotcom, ktorí tam prišli na vlastné náklady a robili to zadarmo.
Okrem spevu sa venujete i herectvu. Väčšinou stvárňujete neobvyklé, nekonvenčné ženské postavy. Nechceli by ste si niekedy zahrať normálne dievča?
- Chcela som. Aj sa mi to podarilo. V poslednom filme O život hrám blonďavú modelku v minisukni.
To je predsa tiež trošku zvláštna postava, nie?
- Je koktavá, ale to ja som si ju takú spravila. No hlavé bolo, že už som konečne nehrala problematickú pubertiačku s depresiou, ale obyčajnú babu, ktorá si číta ženské časopisy. Dosť som si to vychutnala.
Vaša matka je známa slovenská herečka. Ako ona vnímala to, že ste sa tiež vydali na hereckú dráhu?
- Vždy ma v tom podporovala, ale nenabádala. Nechala to na mňa. Ja som si herectvo v žiadnom prípade nezvolila. Keď som mala päť rokov, tak som sa dokonca zaprisahávala, že nikdy nebudem herečka. A v štrnástich som už hrala v prvom filme.
Podporuje vás i v aktivitách, ktoré máte v Nepále?
- To nie. Z Nepálu by ma chcela dostať čo najskôr naspäť. To ona proste nikdy nepochopí a už sa ani nepokúšam ju presviedčať. Vsádzala som na to, že ju zoberiem do Nepálu a pochopí. Nestalo sa a už to nechávam tak.
S biologickým otcom Jarom Filipom ste sa spoznali až neskôr. Stihli ste si k nemu vybudovať vzťah?
- Áno, určite. Ten vzťah existoval v mojich snoch. Ja som vedela, že mám náskok, lebo ja som v jeho snoch neexistovala. Takže som si ho prispôsobila do tej romantiky, v ktorej som si ho vysnívala a nesklamala som sa.
Vaša sestra Tereza Nvotová je tiež herečka. Čo vy na to? Tri herečky vo rodine...
- Ona je ako ja. Stále zapiera, že je herečka. Točí už viac ako ja a hovorí, že iba občas hrá vo filme. No v podstate je herečka. Moja sestra je však v prvom rade dokumentaristka, študuje dokumentárnu réžiu a je veľmi talentovaná a populárna, hlavne v Českej republike. Natočila dosť známy dokument a evidentne sa jej darí.
Navštívila vás už v Nepále?
- Bola tam dvakrát. Točila v Nepále dokument. Ona bez kamery totiž nikam nejde. Cieľom každej jej cesty musí byť dokument.
Ako sa chystáte tráviť leto? Plánujete dovolenku?
- Ja dovolenkujem tu, na Slovensku. Pôjdem na chalupu a tiež mám v pláne nejaké festivaly.
Autor: Martina Lahitová
