Ako vyzerala príprava Lucie Klocovej na atletické majstrovstvá Európy, ktoré sa v týchto dňoch konajú v Barcelone?
- Vyvrcholením prípravy bolo záverečné sústredenie vo Vysokých Tatrách, kde sme sa s trénerom snažili čo najlepšie vyladiť formu. Niekoľko dní pred odchodom do Barcelony to bolo najmä o udržiavaní optimálnej pohody a doťahovaní detailov.
Narušili priebeh vašej prípravy na vrchol sezóny nepredvídané udalosti?
Všetko nebolo úplne stopercentné, no problémy, aké som mala v minuloročnej príprave na berlínske majstrovstvá sveta, ma tentoraz našťastie neobmedzovali v dôležitých tréningoch, čo bolo pre nás najpodstatnejšie. Tak sme mohli najdôležitejšie veci odtrénovať, takže po tejto stránke môžem byť spokojná.
Do metropoly Katalánska ste odišli v nedeľu a v utorok sú na programe rozbehy na 800 m. Tešíte sa na štart?
- Rozbehy začínajú na poludnie a dúfam, že nebude veľká horúčava. Preteky v tropických teplotách veľmi neobľubujem, no podobné podmienky boli už aj na MS v Osake a v Berlíne i na olympiáde v Pekingu, takže som zvyknutá.
Semifinále osemstovky je na programe v stredu o 19.30 h a finále v piatok dokonca o 21.50 h. To už znie lepšie?
- Rada by som sa pozrela aj do týchto dvoch behov. V prvom rade ale myslím na svoj najbližší štart, bez ktorého to ďalej nejde. Až keď zvládnem rozbeh, potom začnem riešiť semifinále a neskôr možno aj finále.
Vrcholné podujatia sú nielen o športovej forme, ale aj o dobrom žrebe. Usmeje sa šťastie v tomto smere konečne už aj na vás?
- Je lepšie, keď bežíte v poslednom behu a viete, aký čas treba na postup. V takýchto prípadoch sa za istých okolností dá kalkulovať a pretekár môže ušetriť potrebné sily do ďalšieho priebehu šampionátu. Mne žreb na vrcholných podujatiach zatiaľ moc neprial, takže by som nebola proti, keby sa to v Barcelone otočilo.
Koľko európskych bežkýň na osemsto metrov môže v Barcelone pomýšľať na finále?
- To je veľmi ťažká otázka. Niektoré atlétky, ktoré v minulej sezóne behali približne na mojej úrovni, tento rok ešte osemstovku nebežali. Preto si netrúfnem odhadnúť, v akej forme sa predstavia. Vždy sa vedia veľmi dobre pripraviť Rusky, Ukrajinky a Angličanky. Špecifická atmosféra šampionátov vie tiež urobiť svoje. Niekoho dokáže vybičovať k osobnému maximu, niekomu naopak zväzuje nohy aj ruky. S cieľom prebojovať sa do finále tam idú všetky a ani ja nie som výnimkou. Uvidíme na koho strane bude šťastie V Barcelone.
Ako sa dá okomentovať skutočnosť, že niektoré pretekárky si prvé ostré preteky v sezóne zabehnú až na majstrovstvách Európy?
- Priznám sa, neviem si to predstaviť. Každý však má svoje metódy a vyhovuje mu niečo iné. Ako som už povedala, na všetky otázniky dajú odpoveď až samotné preteky.
S akým vnútorným pocitom odchádzate na európsky šampionát?
- Po všetkých stránkach sa cítim lepšie ako minulý rok, v ktorom mi nevychádzalo prakticky nič. Pripravovala som sa s maximálnym úsilím a nič som neodflákala. Teraz sa pokúsim poctivú drinu pretaviť do dobrého umiestnenia.
Slovenská atletika je už dlhodobo finančne podvyživená. Je to s ňou v čase krízy ešte horšie?
- Atletika ide naozaj dolu vodou. Zohnať peniaze na prípravu je stále ťažšie. Systematická podpora prakticky neexistuje a každý sa musí spoliehať predovšetkým sám na seba. Našťastie máme v Martine kamarátov, ktorí tento šport robili a vedia, čo všetko obnáša. Oni nás podporujú po každej stránke a bez ich pomoci by som určite nebola tam, kde sa v súčasnosti nachádzam.
V Martine mala vyrásť nová atletická dráha, ktorá by pomohla nielen vám, ale aj celej turčianskej atletike. Viete, čo sa stalo s týmto projektom?
- Všetko vyzeralo nádejne a zdalo sa ,že sa podarí malý zázrak. Podľa posledných informácií čo mám, však dráha zatiaľ nebude. Prednosť pred atletikou dostali opäť iné športy. Neviem, čo povedať. Ja si v Martine na novej dráhe už asi nezabehám, možno sa to podarí aspoň mojim vnúčatám.
Mali ste čas sledovať aj kauzu okolo zisťovania pohlavia mladej juhoafrickej bežkyne Caster Semenyaovej?
- Určite nemôže za to, s akými dispozíciami sa narodila, ale často sa hovorí len o jej diskriminácii. Bežala som s ňou na MS v Berlíne a vtedy som sa naozaj cítila diskriminovaná ja. Podobne sa vyjadrujú aj ostatné pretekárky, pretože všetky môžeme robiť čokoľvek, nikdy sa nedokážeme dopracovať na jej úroveň. Semanyaová súťažila so súperkami, ktoré sú z úplne inej kategórie. Neboli to preteky, ale svojím spôsobom fraška.
Medzinárodná atletická federácia však rozhodla, že Juhoafričanka môže medzi ženami súťažiť aj naďalej. Dá sa s tým niečo robiť?
- Spomínaný verdikt nejdem komentovať. Federácia sa rozhodla tak, ako sa rozhodla. My atlétky môžeme akurát bojkotovať preteky, na ktorých bude Semanyaová štartovať. Ak nás bude viac, možno sa rozprúdi nová diskusia a kompetentní sa nad svojím rozhodnutím hlbšie zamyslia.
Na záver skúsme rozhovor mierne odľahčiť. Keby bola Lucia Klocová novinárka a spovedala by atlétku Luciu Klocovú, akú otázku by jej položila ako prvú?
- Je tesne pred vrcholom sezóny, takže by ma zaujímalo, ako je spokojná s prípravou, či všetko prebehlo hladko a ako sa cíti pred šampionátom.
Dobrá otázka, má ďaleko od bulváru, takže v budúcnosti môžete pracovať pre seriózne periodiká...
- Lucia Klocová ako bulvárna novinárka je naozaj zvláštna predstava (smiech). Bulvár ma nezaujíma. Každý má právo na vlastné súkromie a na slobodné rozhodnutie povedať novinárom len to, čo chce. Bulvár tieto pravidlá nerešpektuje.
