MARTIN. Na dvojdňovej tradičnej výstave gladiol vystavujú Slováci, Česi i Poliaci. Karol Vladár z organizátorského Združenia Gladiola Martin tvrdí, že rozdielu v nich niet. „Kedysi sme s českými kolegami patrili pod jeden československý klub a stále spolupracujeme a krížime sorty, takže výrazné rozdiely v kvetoch nie sú," povedal. Rozdiel je možno v tom, že Česi si zachovali jeden klub pestovateľov gladiol, Slováci si vytvorili tri. Jeden z nich sídli práve v Martine a už po štvrtýkrát organizuje výstavu týchto neskorých letných kvetov.
Martinský klub má 36 členov, okrem jednej ženy zo Žiliny sú pestovateľmi výlučne muži.
Odborníci si na viac ako tisícke gladiol všímali voskovitosť, zafarbenie, veľkosť kvetu a jeho pravidelnosť. Laická verejnosť zas ich prirodzenú krásu i originálne mená. Len blízko vedľa seba sa našli Madona, Harlequin, Ostrov lásky, Česilko, Trhák, Správna Susan, Dračica, Živá panoráma...
Jedným z umení je vytvoriť novú sortu, skrížiť matku s otcom či súrodencov tak, aby vzniklo možno už „miliónte" sfarbenie a výzor gladiolu. Druhým umením je nájsť kvetu meno. A to až také ľahké nie je, keďže existuje oficiálny zoznam mien, ktoré sú už v používaní a ktoré už iný pestovateľ použiť nemôže.
Karol Vladár svoje kvetiny pomenoval po všetkých svojich siedmich vnúčatách, Juraj Belička, predseda klubu, sa najprv na kvet zahľadel a hľadal asociácie. „Keď som vypestoval ružovú sortu, povedal som si, toto bude trhák a meno bolo na svete. Zelenkavému kvetu dal meno kolega z Čiech po rozprávkovej postave vodníka Česilkovi, Ostrov lásky mi napadol, keď som skrížil červeného otca so žltou matkou a vznikol oranžovočervený kvet. Vidieť v ňom, že obaja rodičia sa chceli nasilu so svojou farbou predviesť. No a Dračica je dymovej staroružovej farby. Je to výnimočne zvláštna farba," prezradil o menách svojich kvetov Juraj Belička, ktorý vraj patrí medzi svetovú špičku v šľachtení sort gladiol.
