Nikto nepopiera, že Mečiar pre Maticu slovenskú a slovenskú kultúru urobil veľa prínosného, no to ešte neznamená, že jeho pozostatky majú spočinúť v blízkosti takých na svoju dobu pokrokovo zmýšľajúcich osobností, akými boli napríklad štátnik Milan Hodža, prvý Slovák vo funkcii predsedu vlády medzivojnovej ČSR alebo Štefan Marko Daxner, Karol Kuzmány, Jozef Lettrich a mnohí ďalší.
Hovorí sa, že o mŕtvych len dobre. Chceme veriť, že matičiarov k rozhodnutiu pochovať z Argentíny prevezené pozostatky Stanislava Mečiara na Národnom cintoríne viedla snaha oceniť jeho nesporný vedecký, manažérsky a kultúrno-publicistický prínos. No v prípade takýchto rozhodnutí treba analyzovať všetky postoje takýchto osobností, najmä tie, ktoré sa dotýkajú citlivých a kľúčových udalostí v histórii národa. Bolo by veľkou chybou, keby v tejto situácii nikto nepovedal, že Mečiarova minulosť je poznačená „nosením" gardistickej uniformy a oddanosťou režimu, ktorý existoval len preto, lebo kolaboroval s Hitlerovým Nemeckom.
Navyše, Mečiar sa neprebral ani vtedy, keď aj slepým a hluchým bolo jasné, aké zlo fašisti vo svete napáchali. Nesúhlasil so Slovenským národným povstaním, vystupoval proti nemu. Niekto by možno povedal, že no a čo? Bolo to jeho právo. V poriadku, ale potom nie je normálne, aby sme ľudí, ktorí neuznávali práva iných, a hlinkovci takí boli, pochovávali na Národný cintorín.
Veď Slovenská republika je okrem iného postavená na antifašistickej tradícii, a ak si to matičiari (verím, že takých je menej) náhodou nevšimli, tak SNP je našim štátnym sviatkom.
Už raz navždy by sa malo prestať s ospravedlňovaním niečoho, čo sa ospravedlniť nedá. Už raz navždy by sa malo prestať s pokusmi zľahčovať hriechy Tisovho režimu a jeho predstaviteľov. Takýmto snahám sa treba rázne postaviť. Inak sa možno ľahko môže stať, že o pár rokov na Národný cintorín so všetkými poctami uložíme aj samotného Tisa. A hlavný prejav bude mať Kotleba, ktorému bude v hnedých uniformách aplaudovať banda pobláznených extrémistov. Pekelná predstava...
