MARTIN. Svoj prvý cestopis nazval Úcta k prírode a úsmev ako zmysel života. Mapuje Hiraxov pobyt v panamskej džungli Darién medzi Indiánmi Emberá a putovanie po Paname a Kostarike v novembri a decembri roku 2007. Viac ako dvojročný odstup medzi cestou a vydaním knihy autor komentuje dozrievaním témy. Do ničoho sa nepúšťa násilím, len pre horiaci termín, ale preto, lebo už prišiel čas.
Aj takýto postoj je darom, ktorý „nakúpil", keď pár dní žil život kmeňa na druhej polovici zemegule a doniesol si ho domov ako kapitál. Kapitál, ktorý by mohol rásť, ak by ľudia viac mysleli na svoje šťastie a menej na svoj prospech a peniaze. Preto je cestopis, o ktorom hovoríme, viac posolstvom ako popisom krajiny a života v nej. Ide ľuďom pod kožu, lebo cestovanie podľa Hiraxa nie je len o zbieraní pečiatok v pase, ale predovšetkým o tom, že s každou precestovanou krajinou by sa mala v nás narodiť ďalšia bytosť. Taká, ktorá sa nezabúda dívať, nasávať a potom rozdávať nažité iným a inde.
Cestopis sa začína stretnutím autora s kamarátom z martinskej priemyslovky Martinom Tomčíkom v jednom bare, rýchlou pozvánkou a rýchlym rozhodnutím - Idem si kúpiť letenku! Viedeň, Madrid, Guatemala, Panama City, Metetí, Puerto Quimba, Punta Alegre, La Palma, Puerto Indio, Boca de Pavarando, Playa de Muerto, pár odbočiek a späť do Panama City a neskôr na pár miest do Kostariky - to je trasa tripu, ktorý z veľkej časti absolvoval v partii siedmich Čechoslovákov o pár mesiacov neskôr. Táto trasa nezostala pre neho len množinou zemepisných bodov s pribúdajúcimi fotkami vo fotoaparáte a hlave, ale predovšetkým dôvodom na pribúdajúce poznámky, ktorými zhmotňoval videné a nažité. Práve tieto poznámky sa stali základom cestopisu.
Rozdelil ho do dvoch častí. Jedna - faktografická - nás zoznámi s reáliami krajiny. Panamy ako celku (obyvateľstvo, štátne zriadenie, geografická poloha, mena, správne členenie, bezpečnostné riziká, zdravotníctvo), a potom aj jej provincie Darién (história, mestá a dediny, ľudia, lesy, flóra, fauna, zaujímavosti) a života Indiánov Emberá (rodina, vplyv civilizácie, vzdelanie, obživa, deľba práce, obchod, ručná výroba, bývanie, rodinné väzby, náboženstvo, rituály, oslavy, legendy a mýty). Je dobre, že ju autor aj graficky oddelil. Neruší autorský text druhej časti cestopisu. V nej sú reportáže, úvahy, odkazy, pozorovania, opis všetkého, čo chodí hlavou Európana pri kontakte s čistým a civilizáciou takmer neporušeným kúskom Zeme a ľuďmi, ktorí ho obývajú. Ale Európana, ktorý dokáže za ponor do tohto života obetovať pohodlie, pretrpieť zdravotné či iné riziká a vzdať sa antikorového príboru či splachovacieho záchodu.
Za odmenu dostane „Vianoce" v novembri, presvedčenie o tom, že ešte sú ľudia, ktorí nepoznajú zlo a ktorí ho teda nemôžu vštepovať svojim deťom. Presvedčenie, že možno žiť v súlade s prírodou a neparazitovať na nej a že zmysel života nie je v honobení majetku, ale v schopnosti uvedomiť si, že šťastie rozdávajú ľudia a nie veci a že ho možno nájsť aj na našom Slovensku. A to vtedy, ak dáme duši niečo viac, nielen každodennú cestu do práce a ten istý pub. Autor je vďačný Indiánom Emberá za toto poznanie. Ak by neboli, „...kto nám potom bude ukazovať, akí sme hlúpi?" pýta sa. Kniha obsahuje množstvo fotografií. Ich autormi sú okrem Hiraxa aj parťáci z panamskej anabázy - Martin Tomčík, Tomáš Kotouč, Alenka Talafúsová a Jiří Prokeš. Kolektívne oko objektívu sa vyplatilo. Kniha obsahuje čarovné reportážne zábery, ktoré by jeden človek sotva zvládol zhromaždiť v jednom aparáte. Ak sa navyše ku koncu cesty autorovi beznádejne pokazil.
„Najlepšie je príjemne zablúdiť, potom vidno, čo oči vidieť majú." Pavel „Hirax" Baričák vie, o čom hovorí. Napriek tomu, že vo svojom autorskom i vydavateľskom portfóliu má len tento jeden cestopis, precestoval exotických (pre našinca) krajín viac. Vždy s batohom, odľahčeným stanom, karimatkou, baterkou a nevyhnutným zápisníkom. Možno sa dočkáme ďalších cestopisov. Keď dozrie čas. Alebo keď posolstvo prežitého bude mať nový náboj. Už teraz sa treba tešiť. Veď s každou krajinou je tu nová bytosť s novým pohľadom na svet a seba. Nech z nich máme niečo aj my, ktorí cestopisy čítame.
