TURČEK. Na Turčeku je po povodniach veľa smutných príbehov, ten svoj nám porozprávala Mária Kostolná. „Keby nie suseda, už by som bola mŕtva," hovorí otvorene Mária Kostolná a vďačne sa pozerá na svojho záchrancu, suseda Jána Gorala.
„Do domu mi zrazu prišla veľká voda, prúd vody ma vycucol von z domu, okolo mňa plávali aj kamene, cirkulár, všetko možné... potom mi konár zo stromu podlomil nohy a ja som sa začala topiť," opisuje svoj boj o život Mária teraz už so šálkou kávy v ruke. Sediac na schodíku do susedovho domu zároveň bilancuje, čo jej vlastne zostalo.
„Dom mám vyplavený, voda sa dotkla aj elektriny, zadymila, nemám si čo obliecť, čo obuť, kde sadnúť, kde ľahnúť," rekapituluje žena smutne. „Voda ma aj vyzula," dodáva bezmocne.
Po Máriu prišli ešte v ten deň dcéra z Kremnice a noc strávila u nich. „V noci ma musela dcéra zobudiť, že kričím - topíme sa...," spomína si Mária na prvú noc. Tie nasledujúce neboli o nič lepšie. V myšlienkach stále počuje hukot vody, ktorá sa dovalila do Turčeka a zmietla takmer všetko, čo jej stálo v ceste. Domy vyzerajú ako na bojisku, vo vnútri bahno, škody zatiaľ nerátala.
V súčasnosti Mária v dome upratuje, odznova chce zaviesť elektriku a zariadiť byt elektrospotrebičmi. Zamestnaná však nie je a už beztak trela biedu. Spoľahnúť sa môže aspoň na dobrých susedov, ktorí jej ponúkli dočasný nocľah, hoci sami na tom nie sú najlepšie.
