Dopravná nehoda mu prevrátila život naruby

Rastislav Krpelec si obul korčule už ako šesťročný. Hokej hrával až do osemnástich rokov. Následne prešiel na druhú stranu barikády a začal rozhodovať zápasy. Najskôr ako čiarový, potom ako hlavný arbiter. Jeho plány však v januári narušila ťažká dopravná

Rastislav Krpelec musel odložiť píšťalku do zásuvky. Dúfa, že dočasne.Rastislav Krpelec musel odložiť píšťalku do zásuvky. Dúfa, že dočasne. (Zdroj: ARCHÍV RK)

nehoda.

Kedy sa zrodilo spojenie Rastislav Krpelec a ľadový hokej?

- V mojich šiestich rokoch ma otec po prvýkrát priviedol na zimný štadión. Hokej ma očaril a venoval som sa mu až do osemnástky. V tom čase sa však u mňa vyskytli zdravotné problémy a doktori mi neodporučili pokračovať. Korčule som musel zavesiť na klinec, no po ročnej pauze ma oslovil dlhoročný kamarát Ľuboš Jakubec, ktorý mal v našom regióne pod palcom rozhodcov.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ako vyzerali vaše prvé rozhodcovské kroky?

- Najskôr som tri roky pôsobil v stredoslovenskej súťaži. Potom začalo moje pôsobenie na celoslovenskej úrovni. Zo začiatku ma nasadzovali na mládežnícke zápasy, neskôr prišla na rad prvá liga a následne už extraliga, v ktorej som začal pravidelne pôsobiť počas sezóny 2001/2002.

SkryťVypnúť reklamu

Čo považujete za vrchol vašej doterajšej rozhodcovskej kariéry?

- Veľmi pekným obdobím bolo účinkovanie v trojici s hlavným Ľubošom Jakubcom a kolegom na čiare Miroslavom Valachom. Viedli sme spolu aj extraligové finále. Nezabudnuteľné boli aj vystúpenia na medzinárodných podujatiach, pričom vrcholom bolo moje vystúpenie na MS mužov kategórie B v japonskom Sapore v roku 2008.

Po návrate zo spomínaného šampionátu ste prestúpili medzi hlavných arbitrov. Dlho ste premýšľali nad touto zmenou?

- Veľa ľudí, ktorí sa tejto problematike rozumejú, ma odhovárali od tohto kroku. S Mirom Valachom sme u nás patrili na čiare medzi špičku. Rozhodcovská legenda Juraj Okoličáni, človek, ktorý už síce nieje medzi nami, ale stále si ho veľmi vážim, ma presvedčil, aby som to skúsil.

SkryťVypnúť reklamu

Váš prechod k hlavným rozhodcom však od úvodu sprevádzali komplikácie...

- Na štarte extraligového ročníka 2007/2008 ma tri dni pred augustovým seminárom seklo v krížoch, a tak som ho mohol absolvovať až v novembrovom termíne. Ušlo mi pol sezóny, čo výrazne spomalilo moje napredovanie. Mám pocit, že odchod z čiary mi od začiatku akoby nebol súdený.

Keď sa veci začali vracať do normálu, prišiel nešťastný 8.január 2010. Čo sa vlastne vtedy stalo?

- Cestoval som od známych z východu a v úseku medzi Levočou a Spišským Štvrtkom nezvládol vodič oproti idúceho vozidla riadenie. Na asfalte bola snehová kaša, pričom devätnásťročný syn známej fitnesky Mariety Žigalovej to akoby vôbec nebral do úvahy. Ja som šiel približne šesťdesiatkou, on prešiel do protismeru a spredu to do mňa napálil stovkou.

SkryťVypnúť reklamu

Pamätáte si momenty nasledujúce tesne po čelnej zrážke?

- Nejako som sa dostal z auta, no ďalej si už veľmi nepamätám. Ani neviem, ako ma previezli do nemocnice v Levoči. Prvé diagnózy neboli pozitívne, navyše som bol silne podchladený. Mal som otras mozgu, trojnásobnú zlomeninu členka na pravej nohe, vrátane predkolenia, narazenú panvu a odreniny na celom tele. Po štyroch dňoch ma z Levoče previezli do Martina. Život mi zrejme pomohlo zachrániť aj bezpečné auto, ktoré malo osem airbagov a mnoho ďalších bezpečnostných prvkov. Paradoxne, vinník nehody mal na tele len pár stehov a jeho spolujazdkyňa narazený hrudník.

Kedy prišla na rad operácia?

- Pre zlý zdravotný stav mi nemohli dať narkózu, a tak som sa pod skalpel dostal až desať dní po nehode v martinskej nemocnici. Najväčšou traumou však pre mňa bolo to, že som štrnásť dní po sebe nemohol zažmúriť oko. Až dva týždne po nehode a príchode domov sa spánok vrátil.

Vinník dopravnej nehody údajne nemal uzavretú ani zákonnú poistku?

- To mi prinieslo ďalšie problémy. Arogantný postoj a obštrukčné správanie niektorých poisťovní ma zaskočilo. Potvrdilo sa známe pravidlo, že keď vtáča lapajú, pekne mu spievajú. V budúcnosti už budem pri uzatváraní poistiek oveľa obozretnejší.

Ako by dopadlo porovnanie pocitov tesne po nehode s tými súčasnými?

- V prvom momente som bol rád, že žijem. Potom ma tešilo, že môžem dostúpiť na nohu a že o ňu neprídem. Ďalším stupienkom bol po polroku pohyb bez bariel. Funkčnosť mojej pravej nohy je v súčasnosti obmedzená na 50 %. Absolvoval som zatiaľ dve operácie - už spomínanú prvú desať dní po nehode a druhú koncom júna, počas ktorej mi vybrali z členku päť zo šiestich skrutiek. Na prelome marca a apríla som začal s rehabilitáciami. Môj stav sa pomaly zlepšuje. Verím, že progres bude pokračovať, a s pomocou lekárov sa dostanem až do stavu, keď si budem môcť opäť obuť korčule a fúknuť do píšťalky.

Takéto udalosti vedia od základu zmeniť život človeka. Súhlasíte s týmto tvrdením?

- Nejdem si nič nahovárať. V januári som sa druhý raz narodil a môj pohľad na svet sa zásadne zmenil. V mojom hodnotovom rebríčku došlo k podstatným zmenám. Oveľa intenzívnejšie sa snažím vnímať okolie a čo najlepšie využiť každý jeden deň.

Nešťastná nehoda od základu prekopala aj vaše súkromné plány. Prezradíte nám niečo viac?

- Rok 2010 mal byť pre mňa a priateľku Janku, s ktorou máme desaťročný vzťah, zlomový. V marci sme mali cestovať do Dominikánskej republiky, kde som chcel Janku prekvapiť a požiadať ju o ruku. Potom bolo naplánované sťahovanie do nového bytu, svadba a založenie si rodiny. Žiaľ, zatiaľ sa nič z týchto plánov nepodarilo uskutočniť.

Flintu do žita sa však hodiť nechystáte?

- Určite nie. Neustále komunikujem s lekármi a snažím sa v rámci možností nohu postupne rozhýbavať. Niekedy v septembri, možno v októbri ma čaká tretia operácia. Verím, že bude posledná, a najmä úspešná. Aj keď si v novej sezóne nezapískam, obnovil som si rozhodcovskú licenciu. Zväzový funkcionári mi dokonca ponúkli možnosť robiť videorozhodcu. Snažím sa myslieť pozitívne a chuť opäť chytiť píšťalku do ruky mi dodáva potrebnú energiu. V prvom rade však nesmiem zabudnúť na priateľku Janku, mojich rodičov a všetkých priateľov, ktorí zostali pri mne aj v ťažkých chvíľach. Veľká vďaka patrí aj primárovi Gemešovi, doktorovi Mudrákovi a rehabilitačnej doktorke Mučkovej.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Turiec

Komerčné články

  1. Roman Kukumberg ml.: Online hejty vedia bolieť viac ako bodyček
  2. Najlepšie zdroje železa: čo jesť pri jeho nedostatku
  3. Viete správne založiť oheň? Podľa kachliara to robíte zle
  4. NESTO ponúka nadštandardné bývanie na hranici mesta a prírody
  5. Nová možnosť investovania s garantovaným rastom až 6 %
  6. Kúsok Slovenska na tanieri: domáce potraviny sú stávka na istotu
  7. Majiteľka Boxito: Podnikanie zvláda vďaka multifunkčnému vozidlu
  8. Nová hala v Istropolise zaplní chýbajúce miesto na mape kultúry
  1. Viete správne založiť oheň? Podľa kachliara to robíte zle
  2. Najlepšie zdroje železa: čo jesť pri jeho nedostatku
  3. NESTO ponúka nadštandardné bývanie na hranici mesta a prírody
  4. Majiteľka Boxito: Podnikanie zvláda vďaka multifunkčnému vozidlu
  5. Nová možnosť investovania s garantovaným rastom až 6 %
  6. Ktoré signály tela predpovedajú mŕtvicu
  7. Kúsok Slovenska na tanieri: domáce potraviny sú stávka na istotu
  8. Jednoduché farebné premeny do bytu aj záhrady
  1. Nová hala v Istropolise zaplní chýbajúce miesto na mape kultúry 9 151
  2. Ako sa z firmy na výrobu krbov stal líder v robotike? 8 002
  3. Roman Kukumberg ml.: Online hejty vedia bolieť viac ako bodyček 5 745
  4. Pokoj, výhľady a dobrá kuchyňa? Vyberáme desať hotelov na Ischii 4 844
  5. Bankroty a miliardové dlhy. Úspešný Trump je ilúzia 3 002
  6. Bývajte v centre Košíc – 18 bytov v boutique residence Huštáky 2 870
  7. Koniec nálepkovaniu a predsudkom medzi kolegami u tohto predajcu 2 501
  8. PLANEO otvára v máji 9 predajní. Má to zmysel v dobe digitálu? 2 317
  1. Ladislav Boršoš: Konkláve v STVR…
  2. Jakub Cipko: Ak nechcete Matoviča, treba začať robiť!
  3. Ivan Mlynár: Robo, panebožečoťatonapadlo ? Čo to bolo za zostavu v tom Kremli…...mamamia.
  4. Štefan Hrodek: Život v obchoďáku
  5. Ivan Čáni: Robert Fico písal Kaji Kallasovej.
  6. Julius Kravjar: Obmedzená suverenita alebo Kto chce biť, palicu si nájde
  7. Timotej Opálek: Mark Pritchard & Thom Yorke - Tall Tales
  8. Peter Štefãnik: Historické paralely a ich slabé miesta
  1. Ivan Čáni: 9. máj 2025 – najhanebneší deň v dejinách Slovenska. 38 804
  2. Radko Mačuha: Šimečka má niečo, čo už Fico nikdy nebude mať? 20 747
  3. Teodor Pasternák: NAY už nie je „naj“ 13 390
  4. Ivan Mlynár: Odpoveď Michalovi Šimečkovi na otázku, ktorú o Ficovi zrejme nikdy nepoloží 11 145
  5. Michael Achberger: Lepšie ako diéta? O tomto trende hovoria aj lekári aj tréneri! 8 925
  6. Rastislav Puchala: Výzva od Ficina prijatá 8 676
  7. Ján Chomík: Liek na nespavosť 7 953
  8. Miroslav Galovič: Marečku, mohol si ostať legendou... (Mikroblog No 20) 7 811
  1. Věra Tepličková: Možno príde aj kúzelník...
  2. Tupou Ceruzou: Toaleťák
  3. Monika Nagyova: Ako z Netflixu. Preskakoval mŕtvoly a bežal na skúšku do školy
  4. Věra Tepličková: Cesta slovenského Sizyfa do Moskvy alebo Nie je pre cholerika nič horšie, ako nemať možnosť ísť vyššie
  5. Roman Kebísek: Oslobodzujúci efekt Gauguinovej „lekcie maľovania“ na veko drevenej krabice
  6. Anna Brawne: Pridrahý Robert, najlepšia trasa z "Matičky Rusi" by bola cez Bermudy
  7. Marcel Rebro: Fico má strach z Ukrajiny, preto sa klania Putinovi
  8. Radko Mačuha: Fico ide na oslavu začiatku 3 svetovej vojny.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Podpis zmluvy

Stredoslovenská energetika (SSE) a spoločnosť FUERGY uzatvorili strategickú spoluprácu a prinášajú na trh inovatívne smart energetické riešenie – Infimeo.


Valča nečakane prišla o body.

Líder tabuľky nedokázal na domácej pôde zdolať posledného.


V Lipovci pátrajú po tejto dvojmetrovej drevenej soche.

Okrem drevenej sochy zmizla aj ikonická drevorezba.


2

Zmeny sa dotknú Tatier aj krátkych trás, zľavy ostávajú.


  1. Ladislav Boršoš: Konkláve v STVR…
  2. Jakub Cipko: Ak nechcete Matoviča, treba začať robiť!
  3. Ivan Mlynár: Robo, panebožečoťatonapadlo ? Čo to bolo za zostavu v tom Kremli…...mamamia.
  4. Štefan Hrodek: Život v obchoďáku
  5. Ivan Čáni: Robert Fico písal Kaji Kallasovej.
  6. Julius Kravjar: Obmedzená suverenita alebo Kto chce biť, palicu si nájde
  7. Timotej Opálek: Mark Pritchard & Thom Yorke - Tall Tales
  8. Peter Štefãnik: Historické paralely a ich slabé miesta
  1. Ivan Čáni: 9. máj 2025 – najhanebneší deň v dejinách Slovenska. 38 804
  2. Radko Mačuha: Šimečka má niečo, čo už Fico nikdy nebude mať? 20 747
  3. Teodor Pasternák: NAY už nie je „naj“ 13 390
  4. Ivan Mlynár: Odpoveď Michalovi Šimečkovi na otázku, ktorú o Ficovi zrejme nikdy nepoloží 11 145
  5. Michael Achberger: Lepšie ako diéta? O tomto trende hovoria aj lekári aj tréneri! 8 925
  6. Rastislav Puchala: Výzva od Ficina prijatá 8 676
  7. Ján Chomík: Liek na nespavosť 7 953
  8. Miroslav Galovič: Marečku, mohol si ostať legendou... (Mikroblog No 20) 7 811
  1. Věra Tepličková: Možno príde aj kúzelník...
  2. Tupou Ceruzou: Toaleťák
  3. Monika Nagyova: Ako z Netflixu. Preskakoval mŕtvoly a bežal na skúšku do školy
  4. Věra Tepličková: Cesta slovenského Sizyfa do Moskvy alebo Nie je pre cholerika nič horšie, ako nemať možnosť ísť vyššie
  5. Roman Kebísek: Oslobodzujúci efekt Gauguinovej „lekcie maľovania“ na veko drevenej krabice
  6. Anna Brawne: Pridrahý Robert, najlepšia trasa z "Matičky Rusi" by bola cez Bermudy
  7. Marcel Rebro: Fico má strach z Ukrajiny, preto sa klania Putinovi
  8. Radko Mačuha: Fico ide na oslavu začiatku 3 svetovej vojny.

Už ste čítali?