Teplický štadión už roky nebol taký plný ako v sobotu na zápase s Martinom. Bodaj by aj nie. Išlo nielen o body a prvé miesto v tabuľke, ale aj o obrovskú prestíž. Hráči si ju možno nechceli pripustiť, ale podvedomie za nich pracovalo. Veď o priamej konfrontácii Aquy s Fomatom sa viac ako týždeň medzi fanúšikmi všade rozprávalo.
Úvodné kolá postavili do úlohy favoritov Martinčanov, ktorí najprv sfúkli Belú a potom aj Liptovský Hádok. Akosi sa však zabudlo, že to bolo doma na umelej tráve a so súpermi, ktorí v súťaži zrejme veľa vody nenamútia. Tepličania sú však iným mužstvom. Problémy síce majú, ale zdobia ich skúsenosti z oveľa náročnejších zápasov. Veď ešte nedávno podstatná časť ich hráčov hrala druhú ligu. Nakoniec, skúsenosti aj derby rozhodli.
Tepličania, ktorí stavili na trpezlivosť, pozorne bránenie a rýchle kontry, si umne počkali na svoju príležitosť. Keď prišla, využili ju. A nie raz. Martinčania hrajúci až príliš profesorsky, navyše bez iskry a nápadu, sa prekvapujúco ľahko nechali chytiť do pasce, ktorú na nich Aqua svojou taktikou nachystala. Fomat v kľúčových situáciách zlyhal. Loptu mal síce častejšie na kopačkách, ale nevedel, čo s ňou má urobiť. Chýbala mu priamočiarosť, dôraz. Preto prehral.
Martinčania schytali facku, ktorá by im ale paradoxne mohla pomôcť. Prišla totiž skoro. Vrátila ich z oblakov na zem. Možno za ňu časom Tepličanom aj poďakujú.
