partiu ľudí, ktorá si navzájom rozumie. Nielen hokejovo, ale aj ľudsky. Je to vraj prvý predpoklad ďalšieho napredovania.
Dlho ste rozmýšľali nad ponukou, ktorú ste dostali z Martina?
- Ani nie. Potešil som sa záujmu Martina, dlho som neváhal. V jeho prospech hovoril stabilizovaný hráčsky káder, ktorý dosiahol veľmi pekné výsledky. Navyše, bolo mi avizované, že mužstvo ostane z väčšej časti pohromade, takže som nemal žiadne obavy, že bude treba začínať odznovu. No a napokon, Martin mi vôbec nie je cudzí. Veď som tu v minulosti dve sezóny hrával.
Latka je postavená vysoko. Budete obhajovať tretie miesto z vlaňajšej sezóny. Trúfate si?
- Latka by sa určite nemala podliezať, ale zároveň jedným dychom treba dodať, že sa začína od nuly. Čo bolo, bolo. Veľké vyhlásenia typu, že ideme na medailu robiť nebudeme. Každému je jasné, že v športe sa nedá úspech naplánovať. Tak ako vlani, aj teraz pôjdeme od zápasu k zápasu. Ten najbližší, bude pre nás najdôležitejší. Prvoradá je účasť v play off. Ak si ju v predstihu zabezpečíme, tak sa v základnej časti budeme snažiť skončiť čo najvyššie. A potom - potom sa uvidí. V kabíne sa v minulom ročníku často skloňovalo slovíčko pokora. Nie je dôvod ju zo šatne vyháňať, pokora má u nás stále miesto.
Dôraz zrejme budete klásť na začiatok...
Úvod sezóny je dôležitý. Neradi by sme ho zaspali. Urobíme všetko preto, aby sme získali čo najviac bodov. Ak ich máte, môžete pokojne pracovať. V tíme je pohoda, obchádza ho nervozita. Vtedy sú spokojní aj fanúšikovia. S radosťou chodia na zápasy, povzbudzujú vás. A to je aj pre nás najväčšia odmena.
Aká bude úroveň extraligy?
- Ťažko povedať. Veľa mužstiev avizuje, že chce dať väčší priestor mladým hráčom. No, či to tak naozaj bude, ukáže až samotný priebeh súťaže. Pravdou je, že sa tento rok priamo nevypadáva, ale aj tak sa každý bude chcieť vyhnúť barážovým zápoleniam, ktoré pre nikoho nie sú príjemné. Extraliga bude tradične vyrovnaná a zrejme aj v nastávajúcej sezóne bude platiť pravidlo, že každý môže poraziť každého. Favoritmi ročníka sú Košice a Slovan, ostatní však tiež môžu zamiešať karty, pričom nejaké tromfy by sme aj my radi ukázali.
Každý tréner má svoj rukopis, ktorý sa snaží vtlačiť svojmu mužstvu. Aký je ten váš?
- Som zástancom dynamického a útočného hokeja s neustálym korčuľovaním. Vždy som tvrdil a aj budem, že ak hráme v súperovej tretine, tak nemôžme dostať gól. Nabádam hráčov k tomu, aby už v obrannom pásme protivníka boli aktívni, aby sa väčšia časť zápasu odohrávala na jeho polovičke. Vtedy je vidieť, že chceme zvíťaziť. Samozrejme, neznamená to, že nemyslíme aj na defenzívu. Bez spoľahlivej obrannej činnosti sa moderný hokej nedá hrať.
Ako ste spokojný so zložením mužstva?
- Káder sa doplnil podľa mojich predstáv, vedenie klubu mi vyšlo maximálne v ústrety. Tím je typologicky, vekovo i mentálne dobre zložený. Popri skúsených borcoch je tu veľa mladých hráčov, ktorí môžu pri nich napredovať a hokejovo rásť. Teší ma, že chalani si medzi sebou rozumejú, že ich charaktery do seba dobre zapadajú. Za ten čas, čo som tu, som ani raz nezbadal medzi nimi žiadnu nevraživosť. A to ani vtedy, keď sa na tréningoch vyskytol aj nejaký faul.
Na koho sa budete najviac spoliehať?
- Pravdepodobne na prvé dve päťky, ktoré majú skúseností na rozdávanie. Vždy to bolo tak, že starší vedú mladších. Aj preto od nich očakávam, že ich nasmerujú, poradia im. Na druhej strane od mladších sa žiada, aby na prvé dve formácie vyvinuli tlak, aby im v dobrom dýchali na chrbát, aby sa usilovali byť lepšími. Konkurencia je zdravá a ešte nikomu neuškodila. Každý si musí uvedomiť, že dopredu nemá nikto žiadne miesto isté.
Klub až štyroch hráčov uvoľnil pre potreby slovenskej dvadsiatky. Prečo?
- Je to jednoduché. Kvarteto Kozák, Obuch Sobota, Šišovský tak má väčšiu šancu dostať sa na majstrovstvá sveta juniorov. Všetci budú pravdepodobne viac vyťažovaní, ako by boli u nás. Odohrajú viac zápasov, tréneri ich budú mať stále na očiach. Po skončení ich povinností v dvadsiatke s nimi počítame. Ak budú mať požadovanú výkonnosť, dvere majú otvorené.
Čo mladým hráčom najviac kladiete na srdce?
- Predovšetkým to, aby sa so sebou neuspokojili. Často to býva tak, že odohrajú pár dobrých zápasov a potom si už myslia, že nemusia na sebe tvrdo pracovať. Pád potom býva bolestivý a nie všetci sa po ňom dokážu postaviť na nohy. Chalanom vždy vravím, že mužstvo, v ktorom hrajú, by malo byť pre nich len prestupovou stanicou k niečomu lepšiemu. Ak budú herne napredovať, vzrastie ich cena a môžu dostať príležitosť hrať aj v kvalitných zahraničných súťažiach. Napríklad aj v ruskej KHL.
Kto bude kapitánom tímu? Určíte ho vy alebo to necháte na kabínu?
- Býva zvykom, že mužstvo si vyberá kapitána, takže ja do toho nebudem zasahovať. Vážim si názor kolektívu, v tomto smere by som nešiel proti jeho vôli. Vyzerá to tak, že kapitánom bude Michal Beran. Je to prirodzený vodca, má rešpekt i dostatok skúsenosti pozitívne vplývať na mužstvo.
Hovorí sa o vás, že ste typ nekonfliktného trénera a že pred príkazmi skôr uprednostňujete diskusiu. Je to pravda?
- Nie celkom. Pravdou je, že v prvej fáze sa snažím s hráčmi dohovoriť. Nemá význam na nich hneď kričať, veď by možno ani nevedeli, čo od nich chcem. Na začiatku vždy uprednostňujem dialóg, aby sme si vyjasnili vzájomné postoje a očakávania. Ak sa však nejde podľa dohodnutých pravidiel, tak nemám problém pritvrdiť a aj hlasnejšie dať najavo, čo si myslím. Ak ani to nepomôže, tak sa snažím hráča motivovať tým, že ho odstavím na vedľajšiu koľaj. Aby si uvedomil, že nie je niečo v poriadku. Z hráčov sa usilujem vyťažiť čo najviac. Na niekoho platí dobé slovo, na niekoho bič. Rozhodne však nie som ten typ človeka, ktorý by si potreboval niečo dokazovať, ktorý nepripustí iný názor. Stále však platí, že ak chceme niečo dosiahnuť, tak vnútorná disciplína je prvoradá. Hráči si musia sami prirodzenou cestou uvedomiť, že niektoré ich osobné záujmy musia ísť bokom a že prvoradý je záujem kolektívu. Ak sú toho schopní, tak sa môžeme posunúť. Teší ma, že v Martine takýchto hráčov mám.
Vašim asistentom je Branislav Stolárik. Ako by vám mal čo najviac pomôcť?
- Už mi pomáha a veľmi. Dokonale pozná prostredie i mentalitu hráčov. Vo všetkom mi je nápomocný, v každej situácii sa dá naňho spoľahnúť. Má však viac povinností. Okrem toho, že je môj asistent, je aj vedúcim mužstva. Preto ho tréningovým procesom zatiaľ veľmi nezaťažujem. Zdôrazňujem, že zatiaľ. Záleží mi na tom, aby sa aj on zdokonaľoval, aby získaval vedomosti a nové poznatky. Presne tak isto, ako som ich ja získaval od svojich kolegov. Veľa vecí spolu konzultujeme. Myslím, že sme si porozumeli.
Už sme spolu hovorili o tom, že Martin vám nie je cudzí. V polovici osemdesiatich rokov, už minulého storočia, ste tu odohrali dve sezóny. Ako si na nich pamätáte?
- Do Turca ma z Trenčína stiahol Ervín Macozsek. Pohybovali sme sa na špici vtedajšej Slovenskej národnej hokejovej ligy, dokonca sme útočili aj na postup do „federálu". To sa síce nepodarilo, ale raz sme skončili druhí a raz tretí. Bolo to veľmi pekné hokejové obdobie, na ktoré rád spomínam. Našiel som si tu veľmi veľa priateľov, s ktorými sa teraz postupne stretávam. Hovoril som napríklad už s Dušanom Šrámelom a s mnohými isto ešte počas sezóny budem. Teším sa na to.
Dnes začína hokejová extraliga. Ak by ste chceli niečo odkázať fanúšikom, tak čo by to bolo?
- Martinské publikom je fantastické a veľmi si ho vážim. Preto by som rád ľuďom odkázal, že urobíme všetko preto, aby im naša hra prinášala radosť a spokojnosť.
