PODHRADIE. Potomkovia tejto rodiny sa prednedávnom stretli v rodnej obci svojich predkov v Podhradí, aby si uctili ich pamiatku. Jedenásť dodnes žijúcich vnukov a vyše štyridsať pravnukov si zaspomínalo na svojho starého a prastarého otca Juraja Bellu Chovana mladšieho a na dve staré a prastaré matky Zuzanu a Máriu, rod. Tomkové Kladivo. Stretnutie malo pripomenúť nielen 140 rokov od narodenia hlavy rodiny a láskavosť starých a prastarých matiek. Symbolizovalo tiež aj vzájomnú súdržnosť, ku ktorým viedli svojich päť detí - Juraja, Miloša, Bartolomeja, Margitu a druhého Juraja a tí svojich ďalších potomkov.
Spoznávali svoje korene
Príbuzní dvoch generácií, zväčša štyridsiatnici až osemdesiatnici, chceli spomienkami na svojich predkov zdôrazniť potrebu zachovania družnosti a vzájomnej úcty medzi členmi rodiny a perspektívne vytvoriť rodostrom rodiny pre jej nasledovníkov. Všetci zúčastnení si v úvode slávnosti minútou ticha uctili pamiatku nežijúcich predkov a postupne predstavili svoje rodiny a ich doterajšie osudy. Celé sviatočné popoludnie sa nieslo v znamení priateľstva, žičlivosti, porozumenia, pohody a radosti z nových stretnutí s blízkymi ľuďmi. Rodina sa rozchádzala s nádejou na nové stretnutie, s pozvaním aj mladších generácií. Dnes predstavuje vo všetkých štyroch generáciách už vyše 170 príbuzných.
Kladivé dvor si zachoval svoj názov
Potešiteľnou pre prítomných bola aj skutočnosť, že dvor, v ktorom žili zakladatelia rodiny a následne ich traja synovia so svojimi vlastnými rodinami, sa doteraz hrdí pomenovaním Kladivé dvor. Tradičné pomenovanie sa nezmenilo, hoci v spoločnom dvore žili i ďalšie rodiny s inými priezviskami. Kladivé dvor svojím pomenovaním a zástavbou rodinných domov s hospodárskymi budovami je jedným z ojedinelých dôkazov, ako sa žilo v tejto turčianskej obci a všeobecne na dedine ešte v minulom storočí.
Predkovia pravdepodobne stáli na čele obce
V júni v roku 1861 obec Podhradie s podpisom richtára Jána Kladiva zaslala mestu Turčiansky Sv. Martin prípis o účasti na Memorandovom zhromaždení slovenského národa. Domnievame sa, že richtár bol v príbuzenskom vzťahu k uvedenej rodine, a tak patril medzi prvých jej členov, ktorí stáli na čele obce alebo pracovali v obecnom zastupiteľstve. Dnes už priezvisko Kladivo nenesie ani jeden obyvateľ obce, zostalo len v prímení členov tejto rodiny.