ej zákonom určenej hranici pre mestá s počtom obyvateľov od 50 001 do 100 000.
V rozprave, ktorá sa rozprúdila potom, čo primátor A. Hrnčiar minulú stredu na rokovaní mestského parlamentu navrhol, aby sa ich počet pomerne v každej mestskej časti znížil na súhrnných 23, sa vlastne ani neargumentovalo, prečo sa má zachovať existujúci status quo. Vystúpili v nej poslanci, ktorí tento návrh podporili, vcelku logicky odznela aj požiadavka, že košútsky volebný obvod by nemohol fungovať s navrhovaným počtom dvoch poslancov, pretože by sa v riešení niektorých problémov nemuseli zhodnúť a vytvorili by tak patovú situáciu (T. Adamko, L. Bevilaqua), a potom sa ešte hovorilo o tom, že je to populistický návrh, ktorý vedie k ľahšiemu ovládnutiu mestského zastupiteľstva (J. Morgoš) a v jednom diskusnom príspevku (P. Vons) sa spomenulo aj to, že tento návrh, mimochodom znamenajúci úsporu na odmenách poslancov a komisií za štyri roky vo výške viac ako 300 000 eur, prichádza neskoro a bolo treba sa ním zaoberať vo väčšom predstihu pred voľbami.
Diskutéri napospol tvrdili, že šetriť treba - ale (nedá mi nepovedať) inde. Alebo neskôr. Uvedomujú si dôsledky, ktoré kríza nechala na mestskom rozpočte, no väčšina z nich ich riešenie nespája so svojou osobou. No zdá sa týmto dôsledkom tak či tak v budúcnosti nový parlament v Martine nevyhne. Aj keď početne sa zbor po budúcich komunálnych voľbách nezmení, zmení sa pravdepodobne odmeňovanie za poslaneckú prácu a prácu v jednotlivých komisiách. Terajšie vedenie mesta (a to je plán B, po ktorom volajú aj diskutéri k tejto téme na našej webovej stránke) je toho názoru, že mesto by malo kopírovať trend vlády SR a šetriť aj na personálnych nákladoch, respektíve lepšie odmeňovať tých poslancov, ktorí pracujú a nie aj tých, ktorí chodia len podpisovať prezenčné listiny, lebo „pracujú" v niekoľkých komisiách naraz.
O tom, že sa to dá a že parlamenty nestoja či nepadajú na niekoľkých poslancoch, svedčia prípady iných, veľkosťou Martinu podobných miest. Vo svojom diskusnom príspevku ich vymenovala Z. Dobríková - Poprad, Trenčín, Banská Bystrica, Žilina, Nitra. Prácu i demokraciu zvládnu. A ako pripomenul L. Bevilaqua, riziko lobingu v parlamente vždy bude - či je poslancov viac alebo menej. Dôležitejšie je, akí sú to poslanci a či ich vlastní voliči vedia skontrolovať.
Mimochodom, radnica vypracovala prehľad akcií, ktorí by sa mohli zaplatiť, keby boli poslanci schopní akceptovať zníženie svojho počtu v parlamente. Za štyri roky by v Martine mohlo pribudnúť 422 parkovacích miest, alebo 2,8 kilometra nových chodníkov. Mohlo by sa postaviť 17 detských ihrísk alebo vyvážať komunálny odpad dva mesiace zadarmo či kosiť mestská zeleň jeden celý rok. Toľko sa platí za verejné osvetlenie počas piatich mesiacov a na toľko by mohol znieť účet za prevážanie ľudí mestskou hromadnou dopravou 5 týždňov zadarmo.
Nuž, čo demokracii treba niečo obetovať. Alebo nie...?
